oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Ruské putá s jeho východným susedom sú od roku 2014 čoraz pevnejšie. Môžu za to sankcie pre údajnú účasť na separatistických bojoch na východnej Ukrajine a pripojenie Krymu.
S tým, ako sankcie tlačia ruskú ekonomiku do kúta, krajina má obmedzený obchod a obmedzené získavanie finančných prostriedkov na medzinárodných trhoch, sa Rusko viac orientuje na východ. Na Čínu. Zdôrazňuje priateľské vzťahy a zvýšenie investícií medzi oboma rozvíjajúcimi sa trhmi.
Analytici ale hovoria, že tento krok je skôr rétorický a má viac politický než ekonomický význam.
"Čína sa má stať významným vývozným trhom pre Rusko, v posledných rokoch patrí k najväčším ruským obchodným partnerom. Avšak stále tvorí iba 10 percent celkového vývozu Ruska, čo je podstatne menej ako do západnej Európy," vysvetľuje William Jackson, ekonóm rozvíjajúcich sa trhov v Capital Economics. Rusko pritom predstavuje len asi 2 percentá celkového vývozu Číny, dodal.
Energia tvorí veľkú časť obchodu s Ruskom, export do Číny predstavuje okolo 50 000 barelov ropy denne prostredníctvom priameho potrubia. Peking je tiež veľký partner v nákupe ruského uhlia a priemyselných kovov. "Okrem spomenutého existuje len málo iných oblastí obchodu medzi týmito dvoma krajinami," tvrdí Chris Weafer z Makro Advisory pre televíziu CNBC.
Zatiaľ čo sa prejavuje "jasná politická vôľa" pre užšie vzťahy z horných vrstiev moci, spoločenská a ekonomická štruktúra týchto dvoch ekonomík je v praxi nezlučiteľná. Nedôvera čiastočne pramení z finančného pozadia voľnej spolupráce jednotlivých krajín. "Moskvu podozrievajú, že ruská ekonomika je v zahraničnom vlastníctve, bez ohľadu na pôvod, je to zdrojom frustrácie pre čínske firmy," povedal Daragh McDowell, hlavný analytik ruského trhu vo Verisk Maplecroft. To je ešte umocnené slabým ruským domácim dopytom a všeobecne sužovanou ekonomikou.
Na začiatku roka 2014 bol krátky prudký nárast čínskych priamych investícií do Ruska, ale iných priamych zahraničných investícii veľa nebolo. Niektoré z najvýznamnejších obchodov, boli veľké infraštruktúrne projekty. Medzi ne patrí plynovod, ktorý prispeje k naplneniu zmluvy o 30- ročnej dodávke plynu do Číny. Zmluva sa podpísala v roku 2014, do dnes je to najväčší kontrakt pre Gazprom. Okrem toho treba spomenúť projekt Yamal na skvapalnený zemný plyn. Potrebných 12 miliárd dolárov na financovanie projektu prišlo z The Export-Import Bank of China a China Development Bank na začiatku tohto roka. Vďaka tomu dnes čínski investori vlastnia 49 percent projektu Yamal LNG.
"Avšak rozhodnutie Ruska, že začne vydávať dlhopisy denominované v čínskej mene naznačuje, že Moskva má záujem vytvoriť finančnú infraštruktúru v menšom meradle, na podporu súkromných investičných projektov," poznamenal McDowell.
Čínske štátne peniaze majú zásadný význam pre financovanie veľkých infraštruktúrnych aj rozvojových projektov, ale analytici hovoria, že Čína má v rukách veľmi málo, ak vôbec nejaký, ruský štátny dlh.
Celkový zahraničný dlh Moskvy dnes predstavuje len 14 percent HDP a sú to prevažne komerčné cenné papiere. "Aj keď je možné, že čínska centrálna banka drží ruské eurobondy, z praktického hľadiska je toto množstvo pomerne triviálne," povedal McDowell. Len 50 miliárd dolárov z celkového zahraničného dlhu Ruska 500 miliárd dolárov je vládnych, a takmer nič z toho nie je držané v Číne. Analytici tiež tvrdia, že je pomerne málo spoločných styčných bodov v ruskej a čínskej kultúre, ktoré by boli zamerané na vzájomné zisky. "Súčasné Rusko a Čína majú pomerne pozitívny vzťah, ale je tam málo vzájomnej príťažlivosti. To čo dnes vidíme, je hľadanie najlepšieho riešenia, ktoré by vyhovovalo vzájomným záujmom. Ako povedal istý podnikateľ na nedávnej konferencii v Rusku," Vieme, že sa vám páčia naše peniaze, ale v skutočnosti nás nemáte radi," dodal McDowell.
