oPeniazoch.sk, quartz Foto: thinkstock
Počas väčšiny kariéry, mnohí ekonómovia sa cítia dôležito. Ľudia ich počúvajú, neraz aj citujú. Iste, s ich odborom sú tu neustále pripomienky, väčšinou dobre mienené, že nikto sa predsa nechová racionálne, tak ako to vo všeobecnosti ekonómovia predpokladajú. Ale inak sa zdalo, že ekonómovia mali vplyv a prestíž.
To však už je minulosť. Na oboch stranách Atlantiku, v rámci pravice aj ľavice, sme svedkami obrovského odmietnutia názorov odborníkov.
Väčšina voličov vo Veľkej Británii hlasovala za Brexit a to aj napriek strašným varovaniam zo strany ekonómov. V Amerike sa platforma demokratov zasadzuje sa celoštátnu minimálnu mzdu 15 dolárov, napriek skutočnosti, že aj ľavicovo zmýšľajúci ekonómovia považujú túto sumu za príliš vysokú. A aj keď ekonómovia tvrdia, že USA má prospech z obchodov, ako je Severoamerická dohoda o voľnom obchode spájajúca Kanadu, Spojené štáty americké a Mexiko do zóny voľného obchodu, republikáni, rovnako ako niektorí vplyvní demokrati, sú presvedčení, že minulé obchodné dohody boli chybou a obávajú sa tých budúcich.
Medzitým sa ekonómovia môžu rozchádzať v názoroch, či krátkodobé vládne výdavky dokážu poskytnúť ekonomický stimul, ale väčšine robia starosti náklady dlhodobých štrukturálnych deficitov. Napriek tomu namiesto riešenia výdavkových nárokov sa k slovu dostávajú len ďalšie a ďalšie nesplniteľné sľuby.
Nebolo vždy tak. Mnohí zástupcovia štátnej správy, hoci urobili zlé ekonomické rozhodnutia, ale po zrelej úvahe prijali rady od ekonómov. Aby sa podporoval obchod, aby sa vytvárali primárne rozpočtové prebytky, keď je ekonomika na vzostupe, aby sa prijali stimuly na podporu vytvárania pracovných miest. Dnes už mnohé z týchto nápadov, ktoré sa až donedávna považovali za všeobecne úspešné, vypadli zo slovníka politikov aj z milosti verejnosti.
Najzreteľnejším dôvodom pre nedávne oživenie populizmu je to, že sa situácia zhoršila. Ekonómovia sľubovali voľné, neregulované trhy, čo by znamenalo vyšší rast. Namiesto toho sme sa dočkali Veľkej recesie. Väčšina ekonómov aj naďalej podporuje voľný obchod, ale minimalizuje skutočnosť, že rovnako ako akýkoľvek posun politiky, aj obchod dokáže vytvoriť v krátkodobom horizonte víťazov a porazených. Vo vyspelých krajinách, ako sú USA, pracovných miest vo výrobe ubúda a mzdy stagnujú.
Neustály prístup k najaktuálnejšiemu spravodajstvu cez sociálne médiá tiež zohráva určitú rolu. Nikdy predtým verejnosť na živo nesledovala, ako sa vytvárajú ekonomické prognózy. Ekonómovia sú notoricky známi pre rôzne uhly pohľadu. Je to jedna z mála oblastí v akademickom prostredí, ktorá sa môže pochváliť politickou rozmanitosťou. Ale za ostatných niekoľko rokov, je aj táto oblasť viac a viac spolitizovaná. V médiách a na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie objavujú vyhlásenia z úst tých, ktorí sa v odborných kruhoch za kompetentných na ekonomiku rozhodne nepovažujú.
Rázne diskusie, ako sa konsenzus vyvíja, naberajú na obrátkach. Tento proces by ale spôsobil menšie škody, ak by neboli akademické argumenty tak zoširoka prezentované. Takto to vytvára dojem, že ekonómovia sú čisto ideológovia, a že ľudia a vlády si môžu vybrať akýkoľvek ekonomický argument, ktorý je pre nich momentálne politicky výhodný.
Ekonomická profesia si zaslúži, aby stratila nejakú časť dôvery. Z voľného obchodu môže zísť viac víťazov ako porazených, ale to neznamená zníženie ekonomickej záťaže, ktorú musia domácnosti, na strane porazených, znášať. Ale mohli by sme minimalizovať tieto náklady. Ekonomická teória predpovedá, že technológie prinesú vyššiu produktivitu a prosperitu. Avšak namiesto toho, aby ekonómovia dávali vágne sľuby ohľadne budúcnosti, mohli by radšej prísť na to, ako urobiť prechod na nové podmienky menej bolestivý pre ľudí, ktorých zamestnanie technológie ohrozujú.
Čas ale plynie a verejnosť stále viac stráca dôveru.
Tento trend, kedy sa odborné vedomosti vôbec neberú do úvahy, nie je obmedzený výhradne na ekonómiu. Napriek drvivej väčšine dôkazov o opaku, sa ľudia aj naďalej vyhýbajú vakcínam, bojkotujú GMO potraviny, pričom argumentujú teóriou evolúcie, a odmietajú globálne otepľovanie. Ekonomický populizmus môže byť len ďalším príkladom rozširujúceho sa odborného skepticizmu, nie je to nič nové. To, čo v tomto prípade nové je, a zároveň aj znepokojujúce, koľko populizmu sa dnes dostáva do politiky. To, čo bude nasledovať, už ale nebude otázkou pre ekonómov.
