oPeniazoch.sk, TechInsider Foto: SITA/AP
Skrátenie pracovného týždňa nielen že vyčaruje úsmev na tvárach zamestnancov, ale dokonca môže zachrániť ľudský život.
Radikálny experiment prebieha vo švédskom meste Göteborg už niekoľko mesiacov. Sú do neho zapojené opatrovateľské domy, nemocnice, továrne, ale aj startupy. Domáca ošetrovateľská služba Svartedalens skrátila pracovný čas svojim zamestnancom vlani na jeseň. Dnes sa môže pochváliť vyšším štandardom starostlivosti, 80 člennému tímu zamestnancov to vyhovuje, zmenu chvália. "Predtým som sa cítila vyčerpaná, ale dnes som oveľa viac v strehu. Mám oveľa viac energie pre moju prácu, ale aj pre rodinný život," citoval Lisu-Lotte Petterssonovú, zdravotnú sestru vo Svartedalens vlani Guradian.
Ortopedické oddelenie univerzitnej nemocnice Sahlgrenska ponúklo skrátený pracovný čas 89 sestrám a lekárom. Ako napísal New York Times, nemocnica musela kvôli výpadku prijať 15 nových zamestnancov. Výsledkom je, že sa znížila práceneschopnosť kvôli chorobám, narástol počet operácií, a pacientom sa znížili „čakačky“ na lekárske výkony. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že menej práce má pravdepodobne za následok záchranu ľudských životov.
"Mnoho rokov sme žili v presvedčení, že osemhodinový pracovný deň je optimálny," povedal Anders Hyltander, výkonný riaditeľ nemocnice, pre Times. "Ale myslím, že by sme mali spochybniť tento názor. Áno, osem hodín je dnes zabehnutých, ale ak chceme zvýšiť produktivitu, musíme byť otvorený novým myšlienkam."
Výrobný závod Toyoty v Gothenburgu ako prvý zaviedol obdobnú politiku, bolo to už pred 13 rokmi, a lokálny internetový start-up Brath skúšobne začal s 30-hodinovým týždňom v roku 2013. Produktivita a zisky údajne vzrástli v oboch prípadoch. Úspech týchto iniciatív núka stále viac dôkazov, že pracovať menej sa oplatí.
Niektoré experimenty popredných odborníkov na psychológiu ukázali, že ľudia môžu zostať produktívni štyri alebo päť hodín, potom už sústredenosť klesá. Špičkový výkon sa vytráca, produktivita je na bode nula, prípadne spadne do záporu. "Ak tlačíte ľudí, aby sa dlhšie maximálne sústredili, je veľmi pravdepodobné, že získajú nejaké zlé návyky," hovorí K. Anders Ericsson, jeden z popredných odborníkov na psychológiu práce. Konkretizuje, že ide o zlozvyky ako napríklad rozptyľovanie sa prostredníctvom sociálnych médií, alebo sú mysľou niekde úplne inde.
Nie všetky pokusy s kratším pracovným týždňom dopadli dobre. Švédske banícke mesto Kiruna prišlo s podobným programom v roku 1989, ale nakoniec ho v roku 2005 kvôli politickým zmenám v miestnej správe zatrhli. V prípade, že čoraz viac organizácií zistí, že kratší pracovný deň vedie k zvýšeniu produktivity, asi uznajú, že tých 10 hodín týždenne je vlastne len strata času.
