oPeniazoch.sk, SITA
Podnetom na uvalenie prvej vlny sankcií západných krajín bolo pripojenie Krymského polostrova k subjektom Ruskej federácie, ku ktorému došlo 18. marca 2014.
Európska únia v piatok vyzvala ďalšie krajiny, aby uvalili na Rusko sankcie pre úlohu, ktorú zohralo v ukrajinskej kríze a pre anexiu Krymu spred dvoch rokov. Uvádza to Európska komisia vo vyhlásení pri príležitosti výročia formálneho včlenenia Krymu do Ruskej federácie. Európska únia, Japonsko, USA a iné veľké ekonomiky ako Austrália a Kanada uvalili na Rusko sankcie. Čína, Brazília a iné krajiny sa však vyhli priamej kritike Ruska.
„Európska únia sa naďalej angažuje v plnej implementácii politiky neuznania anexie, vrátane reštriktívnych opatrení,“ uvádza Európska komisia vo vyhlásení. Únia zachová svoje sankcie, ktoré bránia európskym firmám investovať do prieskumu ropy a zemného plynu v ruskom Čiernom mori. „EÚ opäť vyzýva členské štáty OSN, aby zvážili podobné opatrenia,“ píše komisia.
Vlády EÚ minulý týždeň predĺžili platnosť zmrazenia aktív niektorých Rusov a ruských spoločností a taktiež predĺžili zákaz vycestovať. Omnoho menej výrazný konsenzus však panuje v prípade hlbších sankcií, ktoré sa týkajú bankovníctva a sektorov obrany a energetiky. Tieto sankcie by sa mali predĺžiť v júli. V utorok však predstavitelia Talianska a Maďarska, najväčších európskych spojencov Ruska, vyhlásili, že predlžovanie sankčného režimu voči Rusku nemôže byť automatické a zdôraznili jeho význam ako obchodného partnera.
Od marca roku 2014 západné krajiny uvalili na Rusko sankcie v niekoľkých vlnách kvôli postoju Moskvy k vývoju na Ukrajine. Podnetom na uvalenie prvej vlny sankcií bolo pripojenie Krymského polostrova a mesta Sevastopoľ k subjektom Ruskej federácie, ku ktorému došlo 18. marca 2014. Stalo sa tak na základe sporného referenda neuznaného medzinárodným spoločenstvom. Tento krok však na východe Ukrajiny povzbudil proruské sily odmietajúce novú vládu, ktorá sa moci ujala po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča.
