oPeniazoch.sk, Science;quartz Foto: thinkstock
Vo svete existuje veľa veľkorysých ľudí. Aj keď sa rozhodli darovať obrovské sumy peňazí, neočakávajú, že im to na oplátku niečo prinesie. Maximálne sa o nich bude viac hovoriť, alebo sa ich mená vytesajú do kameňa. Samozrejme, mohli by sme ich podozrievať, že majú aj nejaké postranné úmysly, zatiaľ však bolo veľmi ťažké dokázať, že nejde vyslovene o darcovské typy.
Vedci urobili významný krok pri odhaľovaní altruistických podvodov. Svoj výskum publikovali tento mesiac v časopise Science, v článku poukazujú na skutočnosť, že určité oblasti mozgu sa správajú odlišne v závislosti na tom, či ide o altruistický čin motivovaný empatiou alebo reciprocitou, keď si dobrý skutok vyžaduje niečo na oplátku. Tým pádom je možné predpovedať motiváciu pre konkrétnu akciu pri pohľade na mozgovú činnosť prostredníctvom magnetickej rezonancie.
Yosuke Morishima, výskumník z oddelenia psychiatrickej neurofyziológie Fakultnej nemocnice psychiatrie vo Švajčiarsku, spolupracoval na tejto štúdii. Podľa neho sa ľudia navonok môžu správať rovnakým spôsobom, nech už ide o motivovaný altruizmus alebo altruizmus zo sebeckých dôvodov. "Naša štúdia ukazuje, že naozaj potrebujeme vidieť zobrazenie nášho mozgu, aby sme dokázali pochopiť naše správanie. Nemôžeme rozpoznať základný motív založený výhradne na samotnom správaní sa," cituje vedca portál Quartz.
Výskumníci na čele s behaviorálnym ekonómom Ernstom Fehrom z University of Zurich, rozdelili skúmané osoby do dvoch skupín. Prvá skupina bola testovaná na empatiu vyvolávajúcu altruizmus, táto skupina sledovala svojho partnera, ako dokáže prijímať šoky vyvolávajúce bolesti. Druhá skupina bola testovaná na recipročný altruizmus, v šokovej terapii musela prijímať bolesť v závislosti na správaní sa svojho partnera. Ak sa partner vzdal určitej sumy peňazí, dostávali menej otrasov. Obe skupiny mali kontrolného partnera, ktorý nepatril ani do jednej skupiny. Subjekty sa museli rozhodnúť, ako sa podelia o peniaze medzi sebou a ich partnermi.
Viac svetla do štúdie priniesli skeny mozgu z magnetickej rezonancie. Mozgová aktivita sa vyvíjala podobne, avšak interakcia medzi konkrétnymi troma oblasťami mozgu sa značne líšila v závislosti na situácii. Na základe týchto rozdielov dokázali vedci predpovedať s 80 % presnosťou, či rozhodnutia boli motivované empatiou alebo reciprocitou.
Vedci následne rozdelili účastníkov výskumu do dvoch skupín, do pro-sociálnej a sebeckej, podľa toho, s akou frekvencii sa zbavovali peňazí. Opäť prebehli testy vyvolávajúce empatiu a vzájomnosť. Výsledky potvrdili, že zo skupiny sebeckých ľudí, bolo možné vyvolať altruistické správanie použitím empatie, ale nie reciprocity. Pre prosociálne orientovanú skupinu bol opak pravdou.
Morishima si myslí, že v dlhodobom horizonte, by sa dalo pochopenie toho, ako mozgová aktivita súvisí s motiváciou by sa dala využiť na testoch detekcie lži. Poznamenáva však, že miera predpovedí dosiahla len 80 %, a "technológie sú stále ešte príliš primitívne" pre takéto praktické využitie.
Axel Cleeremans z Université Libre de Bruxelles, ktorý nebol zapojený do štúdie, hovorí, že táto štúdia otvára budúcnosť. Spojenie medzi motiváciou a prácou mozgu vyvoláva "zaujímavé otázky" a "komplikované odpovede," hovorí. "Niet pochýb o tom, že duševné stavy môžu byť analyzované z hľadiska interakcie mozgu," dodáva Cleeremans. "Výskumníci nám dokázali, že existuje funkčná aktivita medzi konkrétnymi oblasťami mozgu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o rozhodovanie sa na základe rôznych motívov jednotlivých účastníkov."
Asi to bude trvať niekoľko rokov, ak nie desaťročia, než bude táto štúdia použiteľná aj mimo laboratória. Ale aspoň dnes máme určitú nádej na odhalenie skutočných motívov pri podozrivo veľkorysých filantropoch.
