oPeniazoch.sk, the guardian Foto: thinkstock
Nové dáta ukazujú, ako sa kombinácia zadlženia, nezamestnanosti a vysokých cien nehnuteľností podpísali pod ochudobnenie generácie Y. Ako píše britský Guardian, problematika nepozná hraníc, celá kopa faktorov sužuje generáciu mladých ľudí po celom svete.
Ide o kombináciu zadlženia, nezamestnanosti, globalizácie, demografie a rastúcich cien nehnuteľností. Depresívny kokteil pokiaľ ide o vyhliadky na príjmy miliónov mladých ľudí po celom rozvinutom svete. Za následok to má, okrem iného, rozsiahle nerovnosti medzi generáciami.
Na tzv. milenials, teda ľudí narodených medzi rokmi 1980 a polovicou 90. rokov, sa v exkluzívnom prieskume zameral britský Guardian. Zistil, že čoraz viac z nich márne túži siahnuť na bohatstvo vytvorené v západných spoločnostiach. Tam, kde ešte pred 30 rokmi mladí ľudia dokázali zarábať viac ako je celoštátny priemer, teraz v mnohých krajinách zarábajú až o 20 % menej, než ich priemerní krajania. Naopak dôchodcom v tomto porovnaní príjmy stúpajú.
V siedmich hlavných ekonomikách v Severnej Amerike a Európe, rast príjmov priemerného mladého 20 ročného páru a rodiny dramaticky zaostáva za celoštátnym priemerom za posledných 30 rokov.
V dvoch krajinách, USA a Taliansku, dosahujú disponibilné príjmy pre milenials v reálnych hodnotách sotva viac než tomu bolo pred 30 rokmi, zatiaľ čo zvyšok populácie sa dopracoval k pekným ziskom. Pravdepodobne je to po prvýkrát v industrializovanej histórii, s výnimkou obdobia vojny alebo zásahov prírodných katastrof, že príjmy mladých dospelých klesli tak hlboko v porovnaní so zvyškom spoločnosti. Odborníci varujú, že toto nespravodlivé rozdeľovanie bude mať vážne dôsledky, od sociálnej súdržnosti až po založenie si rodiny.
Dvojtýždňovej projekt využil exkluzívne dáta z najväčšej databázy medzinárodných príjmov vo svete LIS aby porovnali situáciu v Austrálii, Veľkej Británii, Kanade, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a USA. Predmetom prieskumu boli jednorazové príjmy a mzdy mladých rodín v ôsmich z 15 najväčších vyspelých ekonomík na sveta. Dohromady tieto krajiny tvorili v roku 2014 43 % svetového HDP.
Okrem iného z prieskumu vyplynulo:
– prosperita mladých dospelých v bohatom svete prudko klesá
– v Spojených štátoch sú dnes osoby mladšie než 30 rokov chudobnejšie ako dôchodcovia
– vo Veľkej Británii podivuhodne vzrástol disponibilný dôchodok seniorov, trikrát rýchlejšie ako príjmy mladých ľudí
– milenials utrpeli reálne straty v príjmoch v USA, Taliansku, Francúzsku, Španielsku, Nemecku a Kanade a v niektorých krajinách to bolo viditeľné ešte pred finančnou krízou v roku 2008.
"Situácia je pre mladých ľudí ťažká," povedal José Ángel Gurría, generálny tajomník OECD. "Ťažko ich zasiahla Veľká recesia, a ich situácia na trhu práce sa len málo odvtedy zlepšila. To je problém, ktorý musíme naliehavo riešiť. Ak tento problém len budeme odsúvať, trpieť budú naše deti a spoločnosť ako celok." Gurría upozorňuje, že v miere chudoby došlo k posunu od polovice 80. rokov, začala stúpať u mladších, zatiaľ čo sa stráca u dôchodcov. Avšak, svet nedostatku príležitosti, s ktorým sa musia vysporiadať dnešní mladí ľudia, by mal znepokojovať všetky vekové skupiny, dodal."Ľudia, ktorí sú dnes v produktívnom veku a patria do strednej triedy, sa stále viac zaoberajú pracovnými možnosťami pre seba a svoje deti. Stále väčší počet ľudí si myslí, že deti v ich krajine sa budú mať finančne horšie než ich rodičia," cituje Gurríu Guardian.
Sprístupnené údaje hovoria o tom, že v Spojených štátoch, Francúzsku, Nemecku, Taliansku a Kanade je priemerný disponibilný príjem osôb vo veku 20 rokov viac ako 20 % pod celoštátnym priemerom. Prvýkrát sa stalo, že vo Francúzsku dosiahli dôchodcovia vyšší disponibilný príjem, než rodiny na čele s osobou okolo 50 roku života. V Taliansku sú mladí pod 35 rokov chudobnejší ako je priemer dôchodcov pod 80 rokov. V USA v roku 2013 osoby mladšie než 30 rokov mali nižší príjem ako tie vo veku 65-79 rokov.
Mladí oslovení Guardianom tvrdia, že cítia, ako ich generácia čelí oveľa väčším prekážkam pri etablovaní sa ako nezávislí dospelí než mali predchádzajúce generácie. Aj napriek zvýšeniu platov sa údajne ich životný štýl nezmenil za ostatných šesť rokov. Všetko míňajú na živobytie, či ukladajú do úspor. V mnohých ohľadoch sú podľa výpovedí mladých generácie našich rodičov šťastnejšie. Mali oveľa väčšiu slobodu robiť veci, kým boli mladí. Napríklad si mohli dovoliť kúpiť hneď po škole vlastné bývanie. Dnešní mladí musia podľa vlastných slov robiť viac kompromisov. A nejde o guľôčky, kompromisy, či budú mať deti neskôr, lebo prednosť dostáva kariéra. Niektorí ekonómovia si myslia, že politici sú tí, kto by sa mal viac snažiť dosiahnuť rovnováhu medzi mladými a staršími, aby sa zabránilo hospodárskej stagnácii. Dokonca sa objavujú obavy, že medzigeneračná nerovnosť by mohla prerásť do širšej nerovnosti v spoločnosti, pretože mladí ľudia s bohatými rodičmi by mali neférovú výhodu počas významných rokov rannej dospelosti.
Dnešní mladí ľudia nemajú tendenciu oddialiť si dospelosť, pretože sú, ako napísal New Yorker, "najviac oddaní mladí ľudia v histórii sveta". Ale ako výsledky prieskumu ukazujú, nevstupujú do základných fáz dospelosti v rovnakom čase, ako predchádzajúca generácia, pretože tieto medzníky sú dnes oveľa nákladnejšie a v niektorých prípadoch je dokonca zarábajú menej ako ich rodičia v rovnakom veku.
V Austrálii sa mladí postupne vytrácajú z trhu s bývaním. Vo Veľkej Británii sa na základe nových údajov dá povedať, že skončila éra demokratického vlastníctva nehnuteľností. V Spojených štátoch drví mladých dlh ako tisícročný mlynský kameň, študentské pôžičky predstavujú neuveriteľných 1,3 bilióna dolárov. V celej Európe sa do centra pozornosti dostal nedostatok pracovných miest. Ľudia nad tridsať rokov stále žijú v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Predovšetkým v krajinách, ako je Taliansko a Španielsko, to má závažné dôsledky pre pôrodnosť a založenie rodiny v miestach, kde je demografický vývoj už silne vychýlený smerom k starším.
"Nikdy, od úsvitu kapitalizmu, sme neboli svedkami podobnej situácie, keď populácie starne a v niektorých krajinách sa dokonca už zmenšuje. My dnes jednoducho nevieme, či sa môžeme spoliehať na pokračovanie rastu ekonomiky rovnakým spôsobom, aký sme tu doteraz mali," povedal profesor Diane Coyle, ekonóm a bývalý poradca britského ministra financií.
