oPeniazoch.sk, businessinsider;roklen24 Foto: thinkstock;SITA/AP
Finančné služby, najmä bankovníctvo, je predovšetkým záležitosť dôvery. Finančná kríza z roku 2008 bola pre dôveru v oblasti "klasických" finančných služieb kľúčová. Dnes vstupujeme do ďalšej éry, kedy nás čakajú radikálne zmeny v spoločnostiach poskytujúcich finančné služby. Žiadna firma nie je imúnna voči nadchádzajúcej premene a každá musí mať stratégiu, ako využiť výhody nastupujúcich finančných technológií vo forme "fintech revolúcie.“ Tá by nastala aj bez finančnej krízy, trvala by však oveľa dlhšie. Všetko sa dnes vezie na vlne technológií, len finančné služby akoby mierne zaostávali.
Bitka o zákazníka je už v plnom prúde. Vzíde z nej možno prekvapivo víťaz a ohromujúco medzi porazenými nájdeme aj tie dnes najzvučnejšie mená zo sveta financií. Najspornejšie konflikty, ale aj partnerstvá, sa budú vytvárať medzi startupmi, ktoré od základov prepisujú desiatky rokov staré praktiky, a na strane druhej nájdeme tradičných veľkých hráčov, ktorí sa zúrivo snažia prispôsobiť novej situácii svojimi vlastnými inováciami.
Stačí sa pozrieť na konkrétny príklad: tradičné retailové banky vs. online banky. Tradičné retailové banky poskytujú síce finančné služby, ale iba online banky dokážu ponúknuť rovnaké služby s pridanou hodnotou za nižšie poplatky. Alebo takí tradiční veritelia vs. peer-to-peer trhovisko. P2P pôžičky rastú oveľa rýchlejšie ako tie od tradičných veriteľov. Čas ukáže, či stratégia bánk vytvoriť si vlastnú malú úverovú sieť bude úspešná. Ďalším príkladom sú tradiční manažéri vs. roboty – poradcovia. Robotickí poradcovia si rýchlejšie zvyšujú svoju odbornosť, berú nižšie poplatky, a dokážu zabezpečiť solídne výnosy pre investorov. Ale aj tradiční správcovia majetku si vytvárajú svoje vlastné robotické produkty, pričom zároveň poskytujú aj druh poradenstva, za ktoré sú majetní klienti ochotní štedro zaplatiť.
Za najdôležitejšie posolstvo fintech revolúcie sa považuje demokratizácia oblasti financií. Súčasný, "zviazaný" model bankovníctva, je z mnohých pohľadov nespravodlivý. Náklady systému a zisky bánk, ktoré vytvárajú väčšinou poplatky za platby, dopadajú najviac na najchudobnejších. Zahraničné platby sú ukážkovým príkladom. Rozšírenie fintechu posúva misky váh, účtované poplatky už nebudú neúmerné poskytovaným službám. Úspory a investície budú prinášať vyššie výnosy.
Ako je z uvedených príkladov vidieť, toto veľmi premenlivé prostredie vytvára víťazov a porazených rovno pred našim zrakom. A zároveň vytvára potenciál pre nové úspory nákladov alebo rastové príležitosti, tak pre jednotlivcov, ako aj celú spoločnosť. Títo noví hráči majú potenciál stať sa novou Visou, PayPalom alebo Charlesom Schwabom, pretože majú potenciál transformovať dôležité oblastí z odvetvia finančných služieb, ako sú:
retailové bankovníctvo,
úvery,
finančné platby a prevody,
správa majetku,
trhy a obchodovanie
oblasť poisťovníctva,
blockchain transakcie.
Finančné technológie doslova ničia zavedené finančné služby. To, čo sa čoskoro zmení, je charakter takmer každej finančnej činnosti, od bankovníctva po platby a správu majetku. Základný konflikt môžeme očakávať medzi starými a novými firmami. Kým startupy sa snažia o zmenu procesov odhora dole, úradujúce finančné domy sa snažia držať krok zavedením vlastných nových produktov. Obe strany však čelia vážnej prekážke. Tradičné banky a firmy poskytujúce finančné služby začali výrazne investovať do inovácií, ale v ich doterajšej štruktúre to nie je vôbec jednoduché, keď už toľko peňazí zhltli dnes už zastarané systémy. Na strane startupov vidíme problém zorientovať sa v rýchlo meniacich sa regulačných rámcoch jednotlivých krajín, zároveň aj bojujú s obmedzenými zdrojmi. Finančný sektor je prísne regulovaný, kde je ochrana spotrebiteľa vždy prioritou. Od regulácie sa však očakáva, že bude inovácie podporovať a nie im brániť. V niektorých krajinách, ako napr. vo Veľkej Británii, Singapure či Austrálii to už pochopili, prístup regulátorov je tam pružnejší, na fintech revolúciu dokážu zareagovať rýchlejšie.
Za divokú kartu sa považuje blockchain, technológia, ktorá má potenciál kompletne prepracovať finančné služby. Takmer všetky veľké banky aj stratupy po celom svete skúmajú technológiu, ktorá stojí napríklad aj za transakciami kryptomeny Bitcoin. Táto technológia by mohla znížiť náklady na mnohé finančné aktivity takmer k nule a mohla by úplne zlikvidovať mnoho tradičných bankových činností.
V tomto duchu oznámila minulý týždeň spoločnosť Visa plán ohľadom vytvorenia vlastného platobného projektu, ktorý bude fungovať na báze technológie blockchain. V rámci firmy vzniklo nové oddelenie pod názvom Visa Research, cieľom špeciálneho tímu bude "práca na nových technológiách, ktoré sú pre oblasť platobného systému rozhodujúce."
Tak ako juhokórejská burza, aj americká Nasdaq rozbieha platformy, ktoré fungujú na báze blockchainu. Novovzniknutý obchodný systém by mal slúžiť nielen k transakciám zalistovaných titulov, ale rovnako by ho malo byť možné použiť na obchodom s tými nezalistovanými. Nová platforma by tak mala obchodníkom znížiť celkové náklady s jednotlivými transakciami a tiež značne urýchliť proces ich vysporiadania.
V rámci snahy o vytvorenie čo najefektívnejšieho obchodovania si už viac ako 40 svetových bankových domov, ako napríklad Barclays, Santander, Bank of America, Citi, Credit Suisse, JP Morgan, Goldman Sachs, Morgan Stanley či HSBC, vyskúšali "koalíciu" celkovo päť separátnych systémov fungujúcich na báze blockchainu, pomocou ktorých simulovali transakcie s krátkodobými dlhopismi. Banky mali možnosť vyskúšať si proces emisie dlhopisov a následne aj samotného obchodovania, a to bez potreby akéhokoľvek sprostredkovateľa. Z historického pohľadu ide doposiaľ o nevídanú spoluprácu finančných a technologických inštitúcií, ktorá ukázala, ako môžu byť najnovšie technológie aplikované do chodu svetových finančných trhov. Týmto sa údajne odštartoval významný trend zefektívnenia finančného priemyslu, rovnako ako tomu bolo pred desiatkami rokov, keď bolo zavedené elektronické obchodovanie. Výsledok by mal priniesť zvýšenie transparentnosti, rýchlosti a taktiež i bezpečnosti. Niektoré odhady pracujú s tým, že zavedenie blockchainu by v bankovom sektore mohlo znamenať úsporu nákladov o veľkosti až 20 miliárd dolárov.
Zaujímavosťou je, že aj napriek pôvodnému odporu voči decentralizovanej digitálne mene, sa v tomto smere začínajú angažovať aj centrálne banky. Svoj záujem už prejavila aj Európska centrálna banka. Tá vo svojom oficiálnom reporte "priznala", že skúma potenciál využitia blockchainu ako alternatívneho prostriedku spojenie centrálnych bánk v rámci Eurosystému. "Množstvo finančných inštitúcií už dávno skúma možnosti nových technológií a ich dopad na finančný priemysel. Eurosystém ako súčasť tohto segmentu chce tiež posúdiť uplatnenie finančných inovácií v rámci služieb, ktoré v bankovej komunite zastrašuje. Prieskum by mal nielen identifikovať všetky príležitosti, ktoré technológie poskytujú, ale rovnako aj všetky výzvy s nimi spojené, "prepisuje vyjadrenie ECB server CryptoCoinsNews. Za hlavný dôvod, prečo sa európska menová autorita ponorila do sveta finančných inovácií, sa dá označiť projekt Target2-Securities z júna 2015. Má poslúžiť ako celoeurópska platforma zjednodušujúca vysporiadanie obchodov s cennými papiermi. Pravdou ale je, že zatiaľ nefunguje ako má, hlavne kvôli mnohým technickými chybám. Blockchain sa tak vďaka svojej jednoduchosti a rýchlosti stáva pravdepodobne najprijateľnejšou alternatívou.
Ale technológia ukrytá za virtuálnou menou Bitcoin dokáže pomôcť znižovať náklady aj v inej oblasti, ako je burza, či bankovníctvo. Spoločnosti Accenture prišla so smart konektorom na báze blockchainu, ktorým možno upraviť spotrebu energie priebežne. Zariadenie nakupuje elektrinu od rôznych dodávateľov, samozrejme vždy od toho najlacnejšieho.
V roku 2015 nepoužilo technológie pre služby ako platby, medzinárodné prevody peňazí, pôžičky, správu majetku, investície do nehnuteľností až 68 percent ľudí. Za päť rokov už ale 48 percent spotrebiteľov očakáva, že jednu z týchto služieb používať bude. Ako ďalej vyplýva z prieskumu YouGov, tretina oslovených očakáva, že technológie bude využívať pre viac ako 50 percent svojich finančných potrieb. Pri pohľade do budúcnosti v horizonte desiatich rokov, sú zmeny ešte výraznejšie: 20 percent spotrebiteľov predpokladá, že bude veriť poskytovateľmi technológie vo všetkých svojich finančných službách.
