oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: thinkstock
Hotovosť nám celkom pekne slúžila, takých 4000 rokov. V týchto dňoch sa ale zmráka nad jej budúcnosťou. Bankovky aj mince sú stále viac v nemilosti. Sú totiž tak špinavé a nebezpečné, nemotorné a drahé, staromódne a tak veľmi analógové.
Sledujúc túto nespokojnosť, podnikavému súkromnému sektoru sa už podarilo zaviesť stovky digitálnych mien počas posledných niekoľkých rokov, z ktorých je samozrejme Bitcoin ten najslávnejší. Nadišiel však zvrat. Ľudová banka Číny hovorí, že má v úmysle vydať vlastnú digitálnu menu. Centrálne banky v Ekvádore, na Filipínach, vo Veľkej Británii i Kanade koketujú s podobnou myšlienkou. S realizáciou pomôže súkromná firma. Veľa záleží na detailoch, samozrejme, ale víťaz tendra by teoreticky pri návrhu zákonného digitálneho platidla mal kombinovať vynaliezavosť súkromných virtuálnych mien so stabilitou tej vládnej.
Najviac by zrejme takýto systém pomohol pri zjednodušení pohybu peňazí. Správne navrhnutá digitálne fiat mena by zabezpečovala hladký pohyb v rámci inak nekompatibilných platobných sietí, realizácia transakcií by bola rýchlejšia a lacnejšia. To by bolo obzvlášť užitočné pre chudobných, ktorí by mohli platiť účty, prijímať platby on-line, alebo realizovať prevody, bez potreby vlastníctva bankového účtu.
Pre vlády a ich daňových poplatníkov rovnako prevládajú výhody. Vydávanie digitálnej meny by bolo lacnejšie ako tlač bankoviek a razenie mincí. Dokázala by zlepšiť štatistické ukazovatele, ako je inflácia a HDP. Dohľadateľné transakcie by mohli pomôcť zabrániť financovaniu terorizmu, praniu špinavých peňazí, podvodom, daňovým únikom a korupcii.
Najďalekosiahlejší efekt to môže mať na menovú politiku. Počas posledných desiatich rokov centrálne banky v bohatom svete korigujú tým, čo ekonómovia nazývajú nulová dolná hranica, alebo neschopnosť uložiť výrazne negatívne úrokové sadzby. Pretrvávajúci nízky dopyt a vysoká nezamestnanosť môžu niekedy vyžadovať, aby sa úrokové sadzby dostali pod nulu. Ale prečo by niekto držal peniaze na vklade, ktorého hodnota sa stále zmenšuje, keď môžete namiesto toho mať hotovosť? So sadzbami blízko nuly sa politickí činitelia trápali hľadaním nových a nepredvídateľných spôsobov stimulácie ekonomiky, ako sú nákupy dlhopisov vo veľkom meradle. Digitálne zákonné platidlo by mohlo tento problém vyriešiť. Predpokladajme, že centrálna banka uloží bankám s ktorými obchoduje poplatok za prijatie papierových peňazí. Týmto spôsobom by mohla nastaviť výmenný kurz medzi elektronickou a papierovou menou. Zvýšením poplatku, by dokázala dosiahnuť, že papierové peniaze sa začnú znehodnocovať voči elektronickému štandardu. To by odstránilo motiváciu držať hotovosť a uprednostňovať ju pred digitálnymi peniazmi. Tým, že by centrálna banka tlačila úrokové sadzby viac pod nulu, by sa zvýšila spotreba a rástli by investície. Bol by to veľký krok smerom k úplne bezhotovostnej spoločnosti.
Zákonné digitálne platidlo nie je bez rizika. Politika, ktorá by znižovala hodnotu papierových peňazí by vyvolala politický odpor a mierne povedané, zodpovední by mali čo vysvetľovať. Mohlo by to spôsobiť zastavenie inovácií v oblasti digitálnych mien. Dodržiavanie bezpečnosti vyvoláva znepokojenie. Bezhotovostné platby majú tendenciu zhoršovať sklon k utrácaniu. A netreba zabúdať ani na paranoidný strach o tom, že váš finančný život niekto podrobne sleduje.
Vlády sa musia zamerať na riešenie týchto problémov, to je kľúčom k získaniu širokej verejnosti, aby prijala takýto systém a dôverovala mu. Muselo by sa zaviesť pravidlo, na základe ktorého by sa napríklad história transakcii konkrétnej osoby dala sprístupniť výhradne na súdny príkaz. To by do istej miery mohlo zmierniť obavy o ochrane osobných údajov. Harmonizácie medzinárodných predpisov by mohli povzbudiť firmy k experimentovaniu. Nevyhnutnosťou by bolo cez efektívnu kampaň podrobne vysvetliť nové výberové konanie.
Ak sú politici múdri a dokážu sa postarať o toto všetko, je v ich silách presvedčiť verejnosť o prekvapivej pravde o peniazoch. Že život bez nich by bol lepší.
