oPeniazoch.sk, reuters;bloomberg;patria;FT Foto: SITA
Investori dúfajú, že na ropnom trhu nastane čo najskôr stabilizácia a rovnováha. Prebytok dodávok a boj o trhový podiel spôsobuje kolaps cien. Akokoľvek sa však môžu dohady o obmedzovaní produkcie tradičnými veľkými hráčmi javiť ako lákavé, aj lídri v Saudskej Arábii si veľmi dobre uvedomujú, že sa stagnujúci čínsky dopyt a naopak rastúca iránska produkcia komplikuje stanovenie cenového dna čierneho zlata.
Horúcou témou s podtitulom ropa je potenciálna spolupráca medzi Ruskom, Saudskou Arábiou a zvyškom OPECu. Práve od tejto spolupráce si trh sľubuje obnovenie rovnováhy vďaka obmedzovaniu produkcie. Ale hlavne zvýšenie cien, ktoré sa od vrcholov nad 100 dolármi za barel v lete roku 2014 prepadli o viac ako dve tretiny. Podľa ruského ministra pre energetiku Novaka totiž OPEC údajne plánuje na budúci mesiac schôdzku s ostatnými ropnými vývozcami za účelom prerokovania aktuálnej situácie na ropnom trhu. Saudská Arábia údajne navrhuje, aby krajiny produkujúce ropu znížili objem ťažby až o 5 percent. Ak však Saudská Arábia produkciu skutočne zníži, musela by čeliť dvom problémom. Potenciálnej strate trhového podielu v prospech Iránu a dotáciám americkým nezávislým producentom, ktorí môžu v prípade rastu cien do roka navýšiť produkciu na 1 milión barelov denne.
Samotná myšlienka, že tradiční producenti môžu zásadne ovplyvniť trhy je založená na predpoklade, že nízkonákladoví producenti z radov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu spolu s niektorými ďalšími tradičnými producentmi čierneho zlata môžu využiť svoju politickú moc a kontrovať tak trhovým silám. Čo ale, keď časy, kedy OPEC mohol zásadne ovplyvniť trh sú už dávno preč a vďaka nekonvenčnej ropnej revolúcii je takéto myslenie úplne zastarané a možno až scestné?
Ropný trh sa v posledných rokoch totiž veľmi zmenil. A v rámci nového poriadku energetického sveta rastie význam USA, ktorých produkcia síce zodpovedala skôr polovici tej ruskej alebo saudskoarabskej, dnes sa však obom gigantom vyrovná. Pre súčasný trh čierneho zlata to predstavuje veľký rozdiel. Doteraz sa USA klesajúcim svetovým cenám len prizerali, bez možnosti o nich rozhodovať, veď mali status ropného dovozcu v globálnej ropnej politike. Neprináležalo im rozhodovať v kľúčových momentoch. Tento postoj ale zmenila bridlicová revolúcia, dne sú už USA preukázateľne najväčším svetovým producentom ropných kvapalín. A to ak vezmeme do úvahy produkciu surovej ropy a ďalšie dodávky ako sú skvapalnené ropné plyny známe pod skratkou LPG alebo biopalivá a výhodu najväčšieho systému rafinérií na svete.
Podľa oficiálnych údajov Saudská Arábia vyprodukuje 10,3 milióna barelov ropy denne, Rusko dokonca 11,1 milióna barelov denne a USA iba 9,3 milióna barelov denne. Pokiaľ ale k produkcii surovej ropy prirátame všetko, čo vyzerá ako ropa, a používa sa ako ropa, tak má USA razom sa 14,8 miliónmi barelov denne a stáva sa najväčším svetovým producentom. Pre porovnanie saudské kráľovstvo takých produktov vyrobí 11,7 milióna barelov denne a Rusko 11,5 milióna barel denne. Svetová hierarchia sa tak razom otočí.
Historicky mal potenciál reálne ovplyvniť ropný trh OPEC, Rusko, Mexiko alebo Nórsko či Omán a možno ešte zopár ďalších. Nová realita na globálnom ropnom trhu však z OPECu urobila čiastočne irelevantnú organizáciu, ktorej jednota je narušená roztržkami a sankciami a nemá ani najmenšiu vôľu navonok vystupovať ako jeden celok. Hlavné slovo má stále najväčší z producentov OPEC, ktorým je Saudská Arábia. OPEC jednoznačne ukázal, že má potenciál stlačiť ceny ropy dole, ale nie je schopný stanoviť cenám dno.
Nový ropný svetový poriadok sa nesie v duchu troch hlavných producentov, ktorí v konečnom súčte vyrobia asi 40 percent svetových ropných kvapalín. Zatiaľ čo v saudskom kráľovstve o uťahovaní ventilov rozhoduje len jeden a v Rusku je situácia o niečo komplikovanejšia, nakoniec je to vláda, ktorá má posledné slovo. Americký trh stojí na stovkách rozhodnutí nezávislých producentov. Tí navyše po 40 rokoch zákazu exportu teraz môžu predávať ropu rovnako tak doma ako aj v zahraničí. Nejde však len o to, kto prijíma kľúčové rozhodnutia, ale aj o povahu produkcie. Tá americká pochádza z bridlice, ktorej nielen, že je dostatok, ale jej využitie je vzhľadom na náklady pomerne úsporné. Len pre porovnanie, pobrežný vrt vyjde zhruba na 170 miliónov dolárov, zatiaľ čo náklady na vertikálny bridlicový vrt nedosahujú ani 5 miliónov. V súčasnej situácii nárast produktivity a pokles nákladov na ťažbu v USA a deflačného prostredia, a pokiaľ sa tradiční producenti ropy dohodnú udržať ťažbu na uzde, by sa ceny mohli pohnúť smerom hore. Síce porastú, ale v konečnom dôsledku sa obnovia americké vrty a produkcia v USA znovu vyletí hore. To je nová realita ropného trhu.
