oPeniazoch.sk, politico Foto: SITA
Zdanenie má dosahovať približne pol až jedno percento a mnohým finančníkom, ktorí na bankových transakciách zarábajú, by tak značne zoškrtala zisky. Ročne by malo do štátnych rozpočtov členských krajinách EÚ pritiecť okolo sto miliárd eur navyše. Európski politici navyše chcú, aby príjmy z bankovej dane boli hlavným zdrojom príjmov na boj s klímou.
Belgicko nehovorí jednoznačné áno pre výber dane z finančných transakcií. Tamojšia koalícia totiž nie je v postoji voči bankovému zdaneniu jednotná. Ak EÚ daň zavedie, ročne by do štátnych pokladníc mohlo pritiecť 100 miliárd eur navyše.
Belgický minister financií Johan Van Overtveldt rozkol v kabinete odkryl vyhlásením, že sa "v nadchádzajúcich týždňoch alebo mesiacoch bude snažiť prísť na to, ako Tobinovu daň zvrátiť". Podľa neho poplatok z finančných transakcií ohrozuje ekonomiku a finančný sektor.
Slová ministra však idú proti oficiálnej pozícii koaličnej vlády na čele s premiérom Charlesom Michelom z liberálno orientovaného, francúzsky hovoriaceho Reformného hnutia, informuje server Politico. Hovorca Van Overtveldta z nacionálnej Novej flámskej aliancie, ktorá sa usiluje o oddelenie Flámska od Belgicka, nedávno zdôrazňoval výhrady strany k dani. Podľa aliancie bude mať vplyv na reálnu ekonomiku.
Finančníci skeptický prístup Belgicka vítajú, sami však nepredpokladajú, že by Únia od zdanenia transakcií upustila. Banky a veľké finančné spoločnosti sú proti poplatku od samého začiatku. Prezývajú ju dokonca daň Robina Hooda alebo práve Tobinova daň podľa amerického ekonóma a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1981 Jamesa Tobina, ktorý spoplatnenie transakcií finančných inštitúcií navrhoval. Cieľom jeho tézy však nebolo ani tak získavanie peňazí zo zdanenia prevodov, ako skôr obmedzenie transakčných špekulácií.
V súčasnosti je pre zavedenie bankovej dane Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Grécko a spomínané Belgicko. Donedávna medzi ne patrilo aj Estónsko, to ale od návrhu upustilo s tým, že náklady na daň by vyšli drahšie ako samotné príjmy. Ale nejednoznačný prístup sa začína prejavovať aj v ďalších krajinách, napríklad v Slovinsku. Zmena postoja ďalších dvoch štátov by pritom celú vec úplne potopila, lebo podľa pravidiel Európskej únie musí návrh podporiť aspoň deväť členských krajín.
Či od zdanenia transakcií realizovaných finančnými inštitúciami upustí aj Belgicko, by sa mohlo rozhodnúť v piatok, kedy má kabinet vec prejednávať. K tomu, aby zo skupiny jedenástich krajín vypadli, musí Van Overtveldt a jeho N-VA presvedčiť o nevýhodnosti spoplatnenia ďalšie tri strany belgickej vládnej koalície. Banková daň je dlhodobým cieľom hlavného politickej prúdu v Belgicku, proti je práve pravicová flámska N-VA.
"Pevne dúfame, že k zavedeniu nedôjde," povedal pod podmienkou anonymity pre server Politico jeden z belgických lobistov. "Vnímame tu jasné smerovanie proti spoplatneniu, úplnú istotu, že nakoniec nebude schválené, ale nemáme. Od roku 2011, kedy s návrhom Európska komisia prišla, bolo na bankovú daň vynaložilo nemálo politickej energie. Návrh by zmietlo ešte len to, keby sa proti nej postavili veľké európske krajiny, ako je Nemecko, Taliansko alebo Španielsko, čo je v tejto chvíli nepravdepodobné," dodáva zdroj servera.
