oPeniazoch.sk, The Telegraph Foto: TASR
Keď sa započúvame do toho, čo kandidáti na prezidenta Spojených štátov navrhujú v oblasti ekonomickej politiky, mohlo by sa nám zdať, že nie sme v USA, ale niekde v Severnej Kórei či Venezuele. Hovorí sa napríklad o jednorazovom zdanení bohatých, obchodnej vojne s Čínou či prekážkach, ktoré by firmám bránili v odchode do zahraničia. Zdá sa tak, že rok 2016 by mohol byť začiatkom pohromy pre celú americkú ekonomiku.
Na jednej strane tu máme Donalda Trumpa, ktorého návrhy hraničia so šialenstvom. Na druhej strane nájdeme Hillary Clintonovú, ktorá prináša návrhy na autoritársku politiku, ktorá má viac spoločného s bývalým východným Nemeckom ako s najväčším slobodným trhom na svete. Pri väčšine volieb nemá zmysel venovať podobným rečiam veľkú pozornosť. Americkí politici vždy testovali, čo všetko voliči vydržia. Dnes je ale situácia rozdielna, pretože pri akomkoľvek informačnom šume, ktorý k nám z trhov a ekonomiky prúdi, sa stále jasnejšie vynára jeden problém: klesajúca konkurencieschopnosť USA.
Ak sa problém s americkou konkurencieschopnosťou nebude riešiť, utrpí celá globálna ekonomika. Riešenie pritom v dohľade nie je, namiesto neho počujeme napríklad od Trumpa, že zdaní čínske dovozy 25 % sadzbou. Je ťažké sa rozhodnúť, kde takéto návrhy začať kritizovať. Keby bola takáto daň zavedená, čínsku ekonomiku by to zdevastovalo a malo by to jasné dôsledky pre globálne ekonomiky. To je ale detail v porovnaní s tým, čo by vyvolalo zavedenie jednorazového zdanenia bohatých sadzbou vo výške 14,5 %. Megaboháči zvyčajne nedržia 14,5 % svojho majetku v hotovosti, takže by došlo k masívnym predajom na akciových a dlhopisových trhoch. Nehovoriac o tom, že pri nulových sadzbách nemôže byť ani reči o tom, že by americká vláda stála pred údajne pálčivým problémom, kde zobrať peniaze na zníženie vládneho dlhu.
Je potrebné povedať, že nie všetko je stratené. Napríklad Marco Rubio má niektoré zmysluplné návrhy. Medzi ne patrí zníženie dane zo ziskov na 25 % a zrušenie zdanenia kapitálových ziskov a dividend. Ale nejde o popredného republikánskeho kandidáta. Takže obavy z toho, aký bude mať nový prezident vplyv na americkú ekonomiku, sú namieste. Najmä preto, že sa objavujú významné štrukturálne problémy. Napríklad miera zapojenia sa prepadla zo 67 % v roku 2000 na súčasných 62 %, a to hovoríme o krajine, ktorá sa tradične chválila vysokou mierou participácie u žien. Prepadol sa aj počet novo zakladaných spoločností a čo sa týka čistého počtu nových spoločností, je na tom teraz lepšie aj Francúzsko s Veľkou Britániou. Medián miezd zostáva v USA v podstate bezo zmeny už od roku 1970, zatiaľ čo napríklad vo Veľkej Británii leží o 60 % vyššie.
Americký technologický boom vytvoril obrovské, ale veľmi koncentrované bohatstvo. V posledných rokoch bola americká ekonomika ťahaná najmä obrovskými rezervami bridlicového plynu a následným poklesom cien energií. Takýto vývoj vždy vytvára ilúziu prosperity. Ale ani technológia ani energetika nemôžu ťahať americkú ekonomiku navždy. Dalo by sa teda čakať, že blížiace sa prezidentské voľby prinesú diskusiu o tom, čo robiť s jej najväčšími problémami. Namiesto toho tu vidíme súboj šialenca a autoritárky. Svet potrebuje prosperujúcu americkú ekonomiku, ale v súčasnosti nie nádej v tejto oblasti príliš veľká.
Autorom je Matthew Lynn.
