oPeniazoch.sk, quartz Foto:thinkstock;TASR
Desaťročia výskumu dokazujú, že inteligencia na úrovni jednotlivca, má vplyv na jeho výkon v škole, v práci aj živote. Ale čo ak váš osobný úspech závisí od priemernej inteligencie v krajine, v ktorej žijete?
Ekonóm Garett Jones z George Mason University to vo svojej knihe Hive Mind nazýva "paradoxom IQ". Jones objavil tento paradox, keď skúmal so svojim kolegom vzťah medzi IQ a výškou príjmov. V rámci jednej krajiny bol vzťah medzi IQ a príjmami zdanlivo skromný, s každým jedným IQ bodom rástla pravdepodobnosť vyššieho príjmu o 1 %. Ale v porovnaní niekoľkých krajín predstavoval nárast toho istého IQ bodu predpoklad na vyšší príjem o 6 % na osobu. Prečo by malo mať IQ krajiny, v ktorej žijete, väčší vplyv na váš príjem, než vaše vlastné IQ? Jones nakoniec preskúmal niektoré z najpravdepodobnejších dôvodov a možné dôsledky tohto paradoxu podrobne popísal vo svojej novej knihe.
"Ak sa zdá, že záleží viac na krajine, než na jednotlivcovi, príčinou môže byť niečo, čo vyvoláva pozitívny vedľajší účinok," potvrdil Jones pre portál quartz. Popísal tri hlavné vzťahy, ktoré by mohli vytvárať pozitívne vedľajšie účinky. Sú to podľa neho vzťahy medzi IQ a trpezlivosťou, spoluprácou a tímovým výkonom. Štvrtý len násobí ostatné tri, je to produktivita ľudí okolo vás.
Inteligencia je predpokladom pre väčšiu trpezlivosť
Múdrejší ľudia sú častejšie trpezlivejší, dokážu odďaľovať uspokojenie a sú ochotní čakať na odmenu. "Keď ste trpezlivejší, ušetríte viac peňazí a istá časť týchto peňazí pravdepodobne zostane vo vašej domovskej krajine. Takže národy s vysokou mierou úspor majú tendenciu mať viac finančných prostriedkov k dispozícii pre ďalšie investície. Ak máte susedov trpezlivých, budete si môcť požičať z týchto peňazí, ak by s vami šlo dolu vodou," vysvetľuje Jones.
Inteligencia je predpokladom pre sociálne cítenie
Vyššia inteligencia je predpokladom pre prosociálne cítenie, pre také rozdelenie koláča, aby sa každý najedol. "Potrebujeme politických vodcov, ktorí sa dokážu dohodnúť skôr než by šli do vojny. Ktorí nájdu spôsoby, ako ekonomický koláč prinútiť k rastu a nedovolia pustiť sa do bitky o najväčší kus. Politikov, ktorí zriedkavo dokážu zožať väčšinu výhod spolupráce pre seba, radšej ich ponúknu celému národu. V mnohých sociálnych prostrediach nájdeme inteligentné skupiny, ktoré sú viac naklonené k spolupráci, ale aj také, ktoré ju odmietajú. Inteligentné skupiny, ktoré dokážu viac spolupracovať, majú zároveň tendenciu byť viac trpezlivé. Dbajú viac o svoju povesť a starajú sa viac o dlhodobé výhody, ktoré pochádzajú z budovania spolupráce," myslí si Jones.
Inteligencia je predpokladom pre väčší tímový výkon
Priemerné IQ tímu je celkom dobrý ukazovateľ výkonnosti tímu. "Veľká časť ekonomiky je tímová práca, či je to tím pracovníkov vo firme, rôznych podnikoch, alebo spolupráca pozdĺž dodávateľského reťazca. A sú to samozrejme politici a úradníci, ktorí sa snažia vybudovať zdravú ekonomiku. Vzhľadom k tomu sa pomocou tímových úloh vytvára hodnota našej ekonomiky. Čokoľvek, čo zvyšuje produktivitu tímu pravdepodobne v mnohých veciach dokáže ovplyvniť celkové zdravie ekonomiky," hovorí Jones.
Ak vás obklopujú produktívni ľudia, zvýšia aj vašu produktivitu
Ak sú vaši spolupracovníci o 10 % viac produktívni než vy, malo by to zvýšiť vašu produktivitu o 1,2 %. "Náš pracovný výkon je často formovaný kolegami, aspoň trochu by sme mali aj my ovplyvňovať na oplátku našich kolegov. To je ale ďalší vedľajší účinok, pokiaľ ide o našich susedov. Nielen, že dokážu viac šetriť a spolupracovať, ale dokážu nastaviť vyššiu úroveň výkonu. Priemerný človek sa im snaží vyrovnať. Tí, ktorí sú okolo nás, vytvárajú to, čoho súčasťou sa stávame."
Takže čo z toho vyplýva pre jednotlivca? Podľa Jonesa, to, že "byť obklopený bystrými ľuďmi je dôležitejšie, než naša vlastná inteligencia. To znamená, že ak chcete zvýšiť úroveň svojho dlhodobého hospodárskeho blahobytu, malo by vám záležať na dosiahnutí čo najlepších výsledkov pri testovaní národa. Alebo sa presťahovať do „lepšej spoločnosti“. Čo takto Singapur? Je to skvelé miesto," hovorí položartom Jones, ktorý tvrdí, že výskum by sa mal v prvom rade zameriavať na to, ako vierohodne zvýšiť výsledky testov. „Mala by to byť globálna posadnutosť na úrovni výskumu rakoviny."
Jones však nevie dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či je to priemerná úroveň IQ celého národa, alebo priemerná úroveň IQ najbystrejších ľudí tohto národa, na čom záleží najviac pokiaľ ide o dlhodobé ekonomické zdravie krajiny. Avšak zdôrazňuje, že mnohé krajiny by mali zvážiť, ako dokáže migrácia ovplyvňovať priemerné výsledky národných testov v dlhodobom horizonte. "Spojené arabské emiráty a Katar sú napríklad len dve krajiny z množstva ďalších, kde migračná politika podstatne zvyšuje celoštátny priemer výsledkov testov. Je to spôsob, ako formovať prosperujúcejšiu budúcnosť. Politika migrácie ľudského kapitálu ktorú vidíme v Hongkongu a Singapure, má predpoklad vytvárať pre národ jasnejšiu ekonomickú budúcnosť. Tieto národy si vyberajú niektorých svojich budúcich občanov, veľmi pravdepodobne tým sledujú vybudovanie silnejšieho zázemia," uzatvára Jones.
