oPeniazoch.sk, ČTK Foto: thinkstock
Pokiaľ ide o ekonomickú aktivitu, existuje určitá ideálna teplota, kedy nie je ani príliš chladno, ani príliš teplo. Tá umožňuje najlepší ekonomický rozvoj, píše francúzsky denník Le Monde.
Marshall Burke zo Stanfordskej univerzity porovnával spolu so svojimi kolegami vývoj hrubého domáceho produktu (HDP) v období od roku 1960 do roku 2010 v 166 krajinách s výkyvmi teploty. Produktivita, čiže účinnosť, s akou spoločnosti premieňajú prírodné zdroje, energiu, kapitál a prácu na hmotné statky alebo služby, bola najvyššia pri priemernej ročnej teplote 13 stupňov Celzia.
Príliš teplé podnebie škodí nielen poľnohospodárskej produkcii, ale aj výkonnosti a zdraviu pracujúcich vo všetkých sférach, uvádzajú autori v štúdii, ktorú zverejnil časopis Nature.
Tieto výsledky nás privádzajú k myšlienke, že svetová ekonomika je už prekúrená. Podľa amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) sa totiž ortuť v teplomere vlani vyšplhala na povrchu zeme a oceánov k priemernej teplote 14,59 stupňa Celzia.
Ukázalo sa tiež, že južné krajiny sú v ekonomicko-klimatickom súperení znevýhodnené, zatiaľ čo Francúzsko, Británia, Nemecko, Spojené štáty či Japonsko zaznamenali priemerné teploty ľahko pod osudným prahom. Brazília mala v priemere 20 stupňov, India, Indonézia, Nigéria alebo Mali sa pohybovali v rozmedzí medzi 25 a 30 stupňami. V týchto štátoch každý stupeň nad optimálnu teplotu 13 stupňov znamená ďalší pokles HDP, zatiaľ čo v chladných či miernych oblastiach znamená každý stupeň nad tento limit nárast bohatstva.
Vedci projektovali situáciu do konca storočia a vytvorili model vplyvu terajšieho otepľovania klímy na svetovú produktivitu. Ak by platil súčasný scenár, kedy pokračujú emisie skleníkových plynov, by podľa nich bola svetová produktivita nižšia o 23 percent v porovnaní s tým, ako by vyzerala bez otepľovania klímy. A 77 percent krajín bude zaznamenávať nižší rast, než by tomu bolo v prípade, že by na Zemi panovala konštantná teplota.
Ale predovšetkým, ak sa nedosiahne pokrok v boji proti otepľovaniu klímy, porastie rozdiel v príjmoch na jedného obyvateľa. Zatiaľ čo 20 percent najbohatších krajín, zvlášť na európskom kontinente, zaznamená mierny nárast oproti situácii, kedy by sa klíma nemenila, v 40 percentách najchudobnejších krajín v Afrike, Južnej Amerike alebo Ázii, klesne priemerný príjem o 75 percent.
"O týchto projekciách možno samozrejme diskutovať," konštatuje ekonóm Stéphane Hallegatte zo Svetovej banky. "Schopnosti prispôsobivosti južných ekonomík sú nepochybne podcenené. Avšak štúdia ukazuje, že čím viac sa vzďaľujeme teplotám vhodným pre ľudskú aktivitu, tým sú náklady vyššie," dodáva.
"Štúdia nastoľuje otázku prerozdeľovania príjmov. Jeden stupeň navyše v Európe alebo v Afrike má veľmi rozdielne dôsledky. Platí to aj o ekonomike jednotlivých krajín, kde niektoré sektory, ako je poľnohospodárstvo, bude otepľovanie ťažko postihovať, zatiaľ čo z neho môžu ťažiť iné sektory, napríklad turistika," hovorí Hallegatte.
S blížiacim sa termínom Svetovej klimatickej konferencie v Paríži vyvíjajú južnej krajiny tlak na vyspelé štáty, aby im poskytovali ročne 100 miliárd dolárov na boj proti klimatickým zmenám. Táto štúdia im poskytuje ďalší argument.
