oPeniazoch.sk, TASR
Najväčšie banky v eurozóne si pravdepodobne budú musieť vytvoriť extra finančné rezervy vo výške minimálne 8 % z hodnoty ich rizikových aktív. Uviedla dnes Elke Königová, šéfka Jednotnej rezolučnej rady (SRB), v rozhovore pre agentúru Reuters.
SRB v januári stanoví nové požiadavky pre 120 európskych bánk, na ktoré dohliada. Rozhodne pritom od prípadu k prípadu o minimálnej výške tzv. ukazovateľa MREL, ktorý predpisuje bankám minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Ide o ďalšie rezervy nad rámec „hlavných“ kapitálových rezerv. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť, aby mali banky dostatok vlastných zdrojov na pokrytie prípadných strát aj na svoju rekapitalizáciu.
Podľa Königovej pre najväčšie banky bude pravdepodobne ukazovateľ MREL stanovený vo výške 8 % a viac. V prípade menších bánk, bude možno tento ukazovateľ nižší. Ale veľkosť banky nie je jediným kritériom, ktorý ovplyvní výšku MREL.
Najväčšie banky v eurozóne, ako sú Deutsche Bank, SocGen a BNP Paribas, si budú musieť vytvoriť aj ďalší „nárazník“ na absorpciu strát z dlhopisov, známy tiež pod názvom total loss-absorbing capacity.
Jednotná rezolučná rada začala pripravovať plány na riešenie problémov najviac ohrozených bánk v Európskej únii (EÚ) od 1. januára 2015. Táto inštitúcia však bude plne funkčná až od januára 2016. Jej cieľom je zabrániť, aby museli problematické banky zachraňovať pred pádom daňoví poplatníci. SRB môže tiež prinútiť banky k reštrukturalizácii.
Po zavedení nových pravidiel pre banky, tzv. smernice o krízovom manažmente (Bank Recovery and Resolution Directive, BRRD), budú musieť straty banky najskôr „absorbovať“ jej akcionári, majitelia dlhopisov a dokonca aj majitelia väčších vkladov, až potom získa prístup k záchranným fondom.
Európske štáty však len pomaly zavádzajú nové pravidlá, ktoré majú vstúpiť do platnosti 1. januára 2016, a niektoré v tomto dosť meškajú. Königová však verí, že to všetci stihnú načas, bez pravidiel bude totiž nová rada ako „inštalatér bez nástrojov“, dodala.
