oPeniazoch.sk, portfolio Foto: PLT
Severná Kórea čaká zahraničných investorov s otvorenou náručou, tí ktorí sú tam, majú tendenciu utiecť.
Samovládca Kim Čong-un sa doteraz rozhodne neprejavoval ako reformátor, aj keď v auguste 2012 oznámil ekonomické reformy v čínskom duchu. Tento pohľad na neho by sa okamžite zmenil, ak by sa mu podarilo pretaviť do skutočnosti jeden z jeho veľkých snov. V jednej zo zátok na východnom pobreží krajiny by rád vybudoval nové obchodné a turistické centrum. Na 430 štvorcových kilometroch regiónu Kumgangsan-Wonsan je už rozvoj v oblasti infraštruktúry v plnom prúde, vyrastajú tu firmy, ale aj turistické atrakcie. V rámci trojhodinového letu tu možno nájsť 40 miest, z ktorých mnohé majú viac ako milión obyvateľov, k tomu si prirátajme 670 turistických atrakcií, 140 historických pamiatok a 10 piesočných pláží. A to všetko v špeciálnej ekonomickej zóne.
Podľa plánov by s hlavným mestom mala región spájať vysokorýchlostná železnica, vodný koridor by sa otvoril smerom k čínsko-ruskej hranici a ruskému Vladivostoku. A možno to znie ako nepravdepodobné, ale hovorí sa aj o tom, že turisti z niektorých krajín by získali bezvízový vstup.
Ale nie len turistov čakajú s otvorenou náručou. Podobne sú na tom aj zahraničné spoločnosti, pre ktoré sú pripravené napríklad daňové úľavy. Firmy pôsobiace v cestovnom ruchu, výrobe a službách by nemuseli platiť dane počas 4, 3, resp jedného roka. Infraštrukturálne spoločnosti by boli počas 10 rokov oslobodené od platenia daní spojených s užívaním pôdy.
Severokórejské vedenie, inými slovami samotný Kim Čong-un, to myslí s projektom skutočne vážne. Už preinvestovalo asi 200 miliónov americkcých dolárov na rozšírenie letiska Wonsan, pre viac než 100 ďalších projektov počítajú so zahraničným kapitálom vo výške minimálne 150 miliónov dolárov, z ktorých by sa financovali projekty v oblasti infraštruktúry a firiem. Podľa aktuálnych správ sa čaká na asi 39 miliónov dolárov od zahraničných investorov, tie by mali ísť na financovanie výstavby pivovaru vo Wonsan. Ale do privatizácie sa dostávajú aj miestna autobusová stanica a čerpacie stanice. Predstavitelia dotknutých regiónov uviedli, že intenzívny záujem prejavujú predovšetkým investori zo susedných krajín, od ktorých sa očakáva, že v Severnej Kórei zmodernizujú infraštruktúru krajiny.
Tieto slová ale treba brať samozrejme s rezervou, určite sa investori nijak nepredháňajú, aby svoje peniaze pustili do severokórejských projektov. Mnohí sa totiž už v minulosti popálili. V roku 2011 tu prostredníctvom dcérskej spoločnosti s názvom Koryolink investoval egyptský Orascom Telecom. Ten napríklad do dnes nemá prístup k svojim peniazom z profitu v Severnej Kórei. V dôsledku kapitálových kontrol dcérska spoločnosť nemôže vyplácať dividendy. Kumulatívny zisk podľa oficiálneho výmenného kurzu pritom presahuje 500 miliónov dolárov, ale na konverziu je potrebný súhlas vlády a tá severokórejská veľmi nemá motiváciu, aby podporila odliv väčšieho majetku z krajiny. Ako odpoveď na zavedené kapitálové kontroly sa Orascom rozhodol pristúpiť výhradne len k minimálnym potrebným investíciám. Severokórejské vedenie sa nenechalo zaskočiť a následne povolilo, aby štátom vlastnený poskytovateľ internetových služieb Byo mohol priamo konkurovať dcére egyptskej spoločnosti v Severnej Kórei v poskytovaní mobilných služieb pre obyvateľov krajiny.
