oPeniazoch.sk, medium Foto: SITA
Zo všetkých strán teraz počúvame, že dohoda, na ktorú musí dnes večer prikývnuť grécky parlament, bude pre tamojšie obyvateľstvo katastrofou. Dan Davies zo spoločnosti Frontline Analysts si ale myslí, že to až tak zlé nebude.
Predpokladajme, že dokument, ktorý unikol na verejnosť, je pravý a prejde gréckym parlamentom spoločne s pôžičkami od Nemecka, Fínska a ďalších krajín, ktorým nie je nalievanie ďalších miliárd eur do Atén po chuti. Je možné, že budeme svedkami nezanedbateľného hospodárskeho oživenia a rastu Grécka?
Vládne výdavky budú mať stimulačné účinky
Skutočne? Malo predsa ísť o obmedzujúce úsporné opatrenia. Je ale potrebné sa pozrieť na čísla, nie na propagandu. Cieľ prebytku primárneho rozpočtu Grécka na tento rok sa pohybuje okolo jedného percenta HDP. Náklady spojené s dlhom sú 3 – 4 %, takže výsledkom je asi 2 % fiškálny deficit. Mnoho vládnych dlhopisov majú ale v rukách samotní Gréci, čo znamená, že fiškálne opatrenia sú stimulačné, nie naopak. Všetko sa točí okolo primárneho salda, čo je v mnohých ohľadoch správne, ale peniaze určené na správu dlhu sú reálne a môže to mať pozitívny efekt pri počítaní národného dôchodku.
V súvislosti s tým stojí za zmienku, že v prvej polovici tohto roka vláda dosahovala primárnych prebytkov napriek klesajúcim daňovým príjmom vďaka tomu, že sa snažila dať dokopy dostatok peňazí na vyplatenie dlhopisových kupónov. Odložila skrátka všetky ostatné platby, ktoré mohla. Keď je teraz zaistené poriadne financovanie, môžu byť všetky účty splatené, a výhľad na vládne výdavky je tak pozitívny.
Bankový systém nie je v kríze
Zatvorenie bánk, limity na výber hotovosti a kapitálové kontroly sú dôsledkom vládnej krízy, ktorá ovplyvňuje banky, nie naopak. Solventnosť gréckych bánk je v poriadku, ak berieme do úvahy pozície štátnych dlhopisov a daňové úľavy. Keď sa "znormalizuje" financovanie zo strany ECB vo forme ELA a ľudia si opäť začnú ukladať peniaze do bánk, nie je dôvod predpokladať, že finančné domy nebudú schopné poskytovať úvery.
Kapitál sa pohybuje oboma smermi
Mnohí kritici privatizácie argumentujú tým, že vláda by nemala rozpredávať svoj majetok čo najrýchlejšie, ale mala by počkať na ponuku s dobrou cenou. Takýto prístup by bol vhodný možno v dokonalom svete, len ťažko ale v súčasnom Grécku. Vláda si pri rýchlom predaji ponechá právo zdaniť zisky z podnikania a nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Grécku. Ak by došlo k predaju za vysoké ceny, peniaze zo zahraničia by sa rýchlo vrátili tam, odkiaľ prišli. Spôsob, ktorý si vybrala grécka vláda, je tak pre bežný účet platobnej bilancie výhodnejší.
Potláčanie investičného dopytu
Tí, ktorí porovnávajú Grécko s USA alebo Veľkou Britániou, vidí veľký problém v strate dôvery. Grécko je ale posledných šesť mesiacov v menovej kríze, čo samozrejme ovplyvňuje investície, výber daní alebo platobnú kultúru v prípade bankových úverov. Pokiaľ sa ale Grécku podarí dostať z priepasti, v ktorej je, môže to mať pozitívny vplyv na investičné výdavky.
Stále je potrebné počítať s určitými hrozbami. Krátkodobé ciele sa možno krajine nepodarí splniť ani v strednodobom horizonte. Primárne prebytky by mali rásť, ale nová dohoda v sebe obsahuje akúsi brzdu, podľa ktorej dôjde k zníženiu výdavkov, pokiaľ sa nepodarí napĺňať ciele spojené s prebytkami.
Za predpokladu, že trojročná dohoda bude fungovať, by sa ďalšia kríza skôr objaviť nemala. Pokiaľ ale dôjde k rozporom vo vláde, čo môže spôsobiť samotná dohoda s EÚ, žiadna zo spomínaných výhod sa nemusí prejaviť. Ale s prispením dobrej vôle a zdravého rozumu môžu veci vyzerať oveľa lepšie, než vyzerali pred týždňom. Vyhliadky pre Grécko podľa Dana Daviesa nie sú až tak zlé.
