oPeniazoch.sk, voxeu.org Foto: SITA
Dramatický vývoj v Grécku spôsobil aj to, že ECB tejto krajine obmedzila svoju pomoc. Tým, že odmietla poskytnúť dodatočnú likviditu, vlastne rozhodla o tom, že Grécko musí opustiť eurozónu. Možno ide o nutnosť danú právnym rámcom, možno je to politické rozhodnutie, a možno oboje. V každom prípade ale tento krok vyvoláva nepríjemné otázky týkajúce sa zaobchádzania s členskou krajinou eurozóny a tiež nezávislosti jej centrálnej banky.
Grécka vláda teraz dosahuje takmer rovnovážnu primárnu rozpočtovú bilanciu, teoreticky by teda bola schopná čakať až do rokovaní o nevyhnutnom znížení jej dlhu. Riziko tejto stratégie súviselo s tým, že grécky bankový systém je úplne závislý na likvidite od ECB. ECB ale 28. júna znenazdania oznámila, že pomoc už poskytovať nebude. Nevyhnutne tak muselo dôjsť k panickému vyberaniu vkladov. Bankové prázdniny a kontroly toku kapitálu poskytnú určitý čas, ale kolapsu bánk to nezabráni. Potom nebude mať Grécko inú možnosť, ako opustiť eurozónu a bankám dodať likviditu v drachmách.
Prečo ECB ukončila poskytovanie likvidity v rámci programu ELA? ECB bude iste tvrdiť, že tak musela urobiť kvôli právnym normám. Ak je to skutočne pravda, celá koncepcia, na ktorej stojí eurozóna, je pomýlená. Ak nie, ECB urobila významné politické rozhodnutie. V oboch prípadoch nastal posun smerom k pohrome. ECB prestala plniť svoju základnú funkciu, ktorou je byť veriteľom poslednej inštancie. Môže tvrdiť, že chcela zabrániť stratám, ale likviditu bankám v Grécku poskytuje grécka centrálna banka a straty by preto utrpela ona a zároveň aj grécky ľud. Navyše platí, že udržanie bankového systému nad vodou je kľúčovou úlohou každej centrálnej banky.
ECB by mala uznať svoj podiel viny na gréckej kríze. Bola to práve ona, kto v roku 2010 odmietol zníženie gréckych dlhov. V prípade, že by došlo k zníženiu, nemuselo by Grécko prejsť hlbokým fiškálnom šokom, ktorý ho poslal do dlhej recesie a kvôli ktorému dlhy nakoniec ešte viac vzrástli. Dnes by bola krajina v situácii, kedy by jej dlhy boli udržateľné. Francúzska a nemecká vláda vtedy ECB v jej postoji podporili pretože chránili svoje banky, ktoré držali veľký objem gréckych dlhopisov. Spojené štáty sa zase obávali ďalšej krízy v štýle Lehman Brothers.
ECB sa tiež pridala k "trojke" a tým sa dostala na opačnú stranu rokovacieho stola, než na aké zvyčajne zástupcovia centrálnej banky sedia. Tí totiž zvyčajne sedia spolu s vládou danej krajiny proti jej veriteľom. Eurozóna trpí problémami hlavne preto, že euro je pre jednotlivé členské krajiny zahraničnou menou. Žiadna iná centrálna banka na svete nehovorí vládam, aké majú uskutočňovať reformy, aká má byť fiškálna konsolidácia. ECB požadovala od Grécka kroky, na čo majú mandát len volení politici. Musí tak prijať svoju časť zodpovednosti za zle navrhnutú ekonomickú politiku a hlbokú recesiu. Zmrazením programu ELA sa politizácia ECB dostala na ešte vyššiu úroveň a táto banka teraz v podstate tlačí Grécko von z eurozóny.
Autorom je ekonóm Charles Wyplosz.
