oPeniazoch.sk, meduza Foto:kobilanskaia.livejournal.com;Andrej Kozenko / Meduza;thinkstock
Na miestny súd v Jegorjevsku, neďaleko Moskvy, sa dostal kuriózny prípad miestneho farmára. Michail Šliapnikov je obvinený z vytvárania vlastnej alternatívnej meny, ktorú on nazýva "koliony", na počesť dediny Kolionovo, kde sa nachádza jeho farma.
Šliapnikov tvrdí, že koliony mu jednoducho pomáhajú pri výmenných obchodoch s priateľmi. Centrálna banka a daňový inšpektorát ale tvrdia, že Šliapnikov porušil ústavu, niekoľko daňových zákonov a občianskoprávne vzťahy a rad federálnych zákonov.
"Nechápem, čo sa tu deje," sťažuje sa Šliapnikov pred súdom okruhu televíznych novinárov. "Kam toto všetko smeruje? To je prvýkrát, čo som na súde v celom mojom živote. Je zrejmé, že žalobca dostal tento prípad príkazom."
"Míša, si tŕňom v ich očiach, si pľuzgierom lokálnych autorít," odpovedá mu jeho priateľ Jurij Boženov. "Myslím, že si objednali tento prípad podaný proti tebe."
"Nedokážem si ani predstaviť, čo teraz sudca povie," nervózne vyprskne Šliapnikov.
"Uvidíš, oni ťa pošlú sedieť podľa starého sovietskeho článku 58 (kontrarevolučná činnosť),“ vtipkuje farmárov priateľ.
Prípad Šliapnika nie je ani natoľko politický ako ekonomický. Pustil do obehu alternatívnu menu vytlačenú na fotografickom papieri. Papieriky majú potlačenú len jednu stranu a ich nominálna hodnota je vyznačená na 1, 3, 5, 10, 25, a 50 kolionov. Peniaze sú viacfarebné, s nejakým druhom stromu ,vedľa ktorého je napísané: "Táto bankovka je majetkom pokladnice Kolionova. Nepodlieha inflácii, deflácii, stagnácii, alebo falšovaniu. Nie je to prostriedok pre obohatenie ani špekulácie. Je krytá z prostriedkov Kolionova. Alebo je možno falošná … "
Toto nie je prvé extravagantné gesto Šliapnika. Ešte v roku 2010 sa preslávil vďaka haseniu požiarov pasienkov bez vládnej podpory. Následne sa chválil v rozhovore pre Esquire, že úrady chceli proti nemu vzniesť obvinenia z podvracania ústavného poriadku. Lenže potom sa všetko upokojilo. Neskôr sa pokúšal zaviesť vstupné víza pre úradníkov, ktorí chceli navštíviť jeho farmu. Medzi dokumentmi potrebné pre udelenie "víza" bolo aj potvrdenie od psychiatra. Teraz farmár tlačí vlastnú menu. Miestne úrady nenávidia Šliapnikova.
Na otázku, koľko je miestnej meny v obehu odpovedá, že asi 20 000. A koľko je to v rubľoch? "To neviem," odpovedá farmár. "Môžem vám ale povedať, koľko to je napríklad v zemiakoch. Presne jeden a pol tony. " "A 50 kolionov je hus!" doplní neočakávane priateľ Boženov.
Šliapnikov začína vysvetľovať, že novú menu nepovažuje za ďalšiu formu peňazí, ale ako pomôcku pri výmennom obchode so svojimi susedmi, čo je skupina asi stovky ľudí. Niektorí z nich sú kolegovia farmári, ale iní sú Moskovčania, ktorí majú domy na vidieku. Napríklad, ak niekto niekomu požičia bandasku paliva, na oplátku dostane nie ruble, ale 20 kolionov. Oni sa potom s touto náhradnou menou obrátia naspäť k dlžníkovi a môžu získať, napríklad, kurča alebo niečo podobné. Šliapnikov ale na vyplácanie svojich pracovníkov používa ruble. Neskrýva fakt, že by chcel koliony ďalej rozšíriť, ale má strach. "Štát neposkytuje peniaze, len úvery," narieka. "A tak som sa rozhodol, že sa stanem veriteľom. Nechápem z čoho som bol obvinený."
Okresný prokurátor Nikolaj Khrebet mu to rád vysvetlí. "Tie tvoje koliony predstavujú hrozbu pre jednotu platobného systému a politiku centrálnej banky." Podľa ústavy je rubeľ jediná legálna mena v Rusku. Finančná politika v krajine, je nastavená centrálnou bankou. Koliony nefungujú v súlade so všetkými zákonmi, a preto sú postavené mimo zákon. Musia byť stiahnuté z obehu a zničené. Centrálna banka má svedčiť ako tretia strana v tomto prípade. Napriek tomu zástupca centrálnej banky si myslí niečo iné. Musí jej byť daná príležitosť svedčiť, ale nie ako tretej strane, ako je uvedené v dokumentoch súdu, ale vystúpi ako nezávislý odborník. V inom prípade by jeden človek nemohol svedčiť v dvoch rozdielnych funkciách, bolo by to hrubé procesné pochybenie. Sudca vyhovuje žiadosti a Šliapnikov, ktorý prišiel na súd bez právnika, očividne nemá potuchy o postupoch a preto nemá námietky.
"Je tu len jedna vec, ktorú nechápem. Komu majú moje činy ublížiť? Centrálnej banke? Rusku? Skupine občanov?" pýta sa Šliapnikov, ktorý tvrdí, že je len jednoduchý poctivý poľnohospodár, ktorý miluje vtipy. Pre neho sú koliony len hra. Nepoužíva ich ako platobný systém, nie sú likvidné a nemajú žiadne bezpečnostné prvky. "Nemôžete nimi vyplatiť mzdy alebo dane ale ani úplatky. Nemôžete si za ne kúpiť škatuľku zápaliek v miestnom obchode, alebo na čerpacej stanici. Roľník nemôže rozbiť bankový systém!" tvrdí, pričom obviňuje prokuratúru, že nechráni záujmy Ruska, ale komerčných bánk, ktoré dusia krajinu úvermi.
Celý súdny proces sa podľa svedkov čoraz viac podobal na cirkus. "Ak niekto, kto používa koliony, chce dostať späť to, čo mu dlhujete a vy mu to odmietnete vrátiť, nejestvuje legálna možnosť prinútiť vás k tomu, všetko závisí na vašej povesti a dobrom mene. Z hľadiska zákona to ale nie je dostatočné," vysvetľuje obžaloba.
Prvý svedok v procese je Jurij Titov, profesionálny mechanik. Žije v Moskve, ale má dom v Jegorjevsku, ako hovorí, v prípade že si od neho Šliapnikov požičal nejakú naftu, dostal na oplátku 50 kolionov. Svedok tvrdil, že to nie je dohoda medzi dvoma podnikateľmi, ale iba súkromná výmena medzi dvoma ľuďmi a tento rozdiel musí každý chápať, kto už v živote obchodoval. Sudca sa pýta, koľko nafty mu za 50 kolionov dal. Svedok odpovedal, že asi za 2000 rubľov. Týmto spôsobom vyrátali, že hodnota kolionu je 40 rubľov. Sudca sa pýta svedka, čo bude chcieť za svojich 50 kolionov. "Hus," odpovie Titov po chvíli premýšľania. "Alebo sliepky a vajcia." Na ďalšiu otázku sudcu, či to v prípade koľko dal za naftu nie je málo, odpovedá. "Hus je hus na jar rovnako ako na jeseň. To nie je to isté ako s vašim rubľom, ktorý je iný na začiatku a iný na konci roka," chladne odpovie svedok. Sudca žiada, aby svedok porovnal svojich 50 kolionov s cenou husi v obchode. "Je to rovnaká kvalita? Nie!" zvýši hlas svedok v preplnenej súdnej sieni.
Pred súd predstupuje ďalší svedok. Je to Boženov. "Rád pestujem papriky aj paradajky a hlavne feferónky. Viete, koľko to stojí v obchodoch? Ja mám svoje vlastné. Kupujem semená z eBayu až z Izraela. Sadím ich do kvetináčov," popisuje Boženov. Tvrdí, že výmenný obchod považuje za svoju osobnú záležitosť. On ponúka susedom vlastné rastliny a oni mu za ne dajú slepačie vajcia alebo nový typ zemiakov. Od Šlapnikova má dve 25 kolionové bankovky. Rovnako ako predchádzajúci svedok, bude za ne žiadať hus. "Ale prečo si jednoducho nevypýtate obyčajnú potvrdenku" pýta sa sudca. "Míša má moju plnú dôveru," odpovie. "A vy ste nikdy nedali tieto koliony ďalšej osobe?" znie otázka obžaloby. "Čože? Je to moja prekliata hus. Komu by som ju mal akože dávať?" zabáva sa Boženov čoraz viac.
K slovu sa dostáva aj Tatiana Fominová, daňová špecialistka, ktorá tvrdí, že výmena tovaru je predmetom daňového zákonníka, a dane musia byť zaplatená v rubľoch. Koliony bránia riadnemu plateniu daní. "Ako to, že je to predmetom daňového poriadku?" Preruší pojednávanie tvorca kolionov. "Nevyberáte žiadne dane od kriminálnych gangov, rovnako ani od nenažraných bánk, ktoré žijú z peňazí obyčajných občanov, ale ja som v tejto veci vinný? " nestačí sa čudovať.
Šliapnikovi už dochádza dych. Chce ukončiť prípad čo najskôr. "Možno by ste mohli priznať svoje obvinenia a dokončíme to rýchlo," hovorí sudca, keď sa ho snaží nachytať nepripraveného. "Nie, budeme pokračovať," hovorí obžalovaný. "Stavím sa, že ste už oľutovali svoje činy ohľadom kolionov," smeje sa sudca a pojednávanie odročuje.
Šliapnikov nie je ani zďaleka prvým, kto v Rusku začal používať alternatívnu menu. V ranných 90 rokoch to boli stovky ruských občanov, ktorí si tlačili svoju vlastnú menu kvôli inflácii a nedostatku skutočných peňazí. Poukážky pre pyramídové hry sa používali ako peniaze rovnako ako uralské franky, ktoré boli v obehu ďaleko za hranicami regiónu, kde boli vynájdené, v Uralskej republike. Tieto prípady sa len zriedka dostali pred súd, ale aj to sa stávalo. V roku 2013, miestny súd v regióne Baškirsko zakázal "šaimuratovky," menu tlačenú miestnym podnikateľom, ktorý ju rovnako ako Šliapnikov, pomenoval podľa miestnej dediny. Obžalovaný sa odvolal na Baškirskom Najvyššom súde, ktorý rozhodol nakoniec v jeho prospech.
