oPeniazoch.sk, qz Foto: SITA
Inovácie, nové postupy a nové technológie sú jadrom hospodárskeho rastu, ktoré prinieslo veľké výhody pre ľudstvo ako také. Ale keď podnikatelia zavádzajú tieto inovácie, sú okrem víťazov aj porazení. To je proces, ktorý Joseph Schumpeter označil za "kreatívnu deštrukciu", kedy staré metódy a spôsoby obživy a zisky, ktoré idú s nimi sú často ruka v ruke, sú "zničené" novými hráčmi na trhu.
Vidíme to v rôznych oblastiach všade okolo nás. Jeden príklad za všetky je taxislužba. Nové technológie v podobe smartfónov a GPS zariadení priniesli úplne nový spôsob prepojenia šoféra s potenciálnymi klientmi. Najznámejšia je kontroverzná služba Uber.
Noví účastníci trhu, často podnikatelia z iných odvetví, zavádzajú tieto nové technológie, ktoré môžu ohroziť, ba dokonca až položiť podnikanie dominantných operátorov. Ich majitelia aj zamestnanci môžu prísť o svoje živobytie aj kapitál. Taxikári po celom svete sa búria lebo ich strata je likvidačná. Napríklad v Londýne, kým vodiči spoznali každú ulicu a uličku, museli po meste jazdiť roky. Dnes stačí lacné GPS zariadenie. Táto deštrukcia pôsobí negatívne na aktuálny taxi priemysel, ale naopak pozitívne pre spotrebiteľov, ktorí využívajú nové špičkové technológie a ťažia z nižších cien. Zavádzanie nových technológii si vyžaduje inú štruktúru a tiež aj určitú obmenu pracovných skupín, čím sa vytvárajú nové pracovné miesta. Nakoniec všetci ťažíme z hospodárskeho rastu. Ale, ako sa hovorí, je ťažké urobiť omeletu bez toho, aby ste rozbili vajíčko.
Analýza dát z Gallupovho inštitútu a Healthways Well-Being Index ukazuje, že pri pohľade na americké mestá je tých rozbitých vajec viac, než sú vyhliadky na lepšiu budúcnosť. Občania pochopili krátkodobé problémy spojené s deštrukciou a radšej sa pozerajú dopredu na budúce výhody.
Jednoduchý meradlom celkovej tvorivej deštrukcie je súčet zrušených a vytvorených pracovných miest. To je rýchlosť obratu práce. Napríklad ak priemerné mesto prišlo o 14 % svojich pracovných miest za rok, a dokázalo ich nahradiť 13 %, ide o rýchlosť obratu 27 %.
Gallup a Healthways merajú blahobyt Američanov podľa toho, ako Američania hodnotia ich súčasný a budúci život v rebríčku od nula do desať. Nula predstavuje ten najhorší možný život a 10 najlepší. Ak sa pozrieme na mapu miest, životná spokojnosť je výrazne nižšia tam, kde je vysoká nezamestnanosť. Tieto výsledky sú presne to, čo by sme aj očakávali, a boli pozorované už mnohokrát v minulosti. Ale čo je nové, je zistenie, že spokojnosť so súčasným životom je výrazne vyššia v miestach s vysokou fluktuáciou. Ak sa nezamestnanosť udržuje konštantná a fluktuácia doshauje 10 percent, v rebríčku blahobytu ho obyvatelia posúvajú na siedmu priečku. Ak by sme to premietli do perspektívy priemerného príjmu na hlavu, musela by mzda v meste vzrásť o takmer 50 %, aby sme dosiahli rovnaký účinok.
Samozrejme fluktuácia znamená pre niekoho nezamestnanosť a tým pádom aj zníženie životnej úrovne a teda aj spokojnosti. Dokonca fluktuácia sa spája s vyššou aktuálnou spokojnosťou so životom v mestách, v ktorých sa úroveň nezamestnanosti nezverejňuje. Negatívne účinky kreatívnej deštrukcie na spokojnosť so životom je tam ešte viac kompenzovaná pozitívnymi účinkami.
Navyše, kreatívne deštrukcie majú ešte silnejší vplyv na budúcu spokojnosť so životom, na to, čo ľudia očakávajú tak za päť rokov. A to aj keď si vezmeme do úvahy priemerný príjem, mieru kriminality, rasové zloženie aj veľkosť populácie. Rušenie pracovných miest berie ľuďom prácu a nezamestnanosť znižuje blahobyt. Ale nové pracovné miesta sú dobré nielen pre tých, ktorí ich získajú, ale aj pre ostatných, ktorí tak vidia krajšiu budúcnosť svojho mesta v jasnejších kontúrach. A pritom nehrá žiadnu rolu vzdelanie, vek, pohlavie ani ročný príjem domácnosti.
Pozoruhodný je aj vzťah medzi kreatívnou deštrukciou a budúcou spokojnosťou v mestách, v ktorých nájdeme rýchlo rastúce priemyselné odvetvia. Tam obyvatelia jasnejšie vidia dôvody kreatívnej deštrukcie a lepšie dokážu pochopiť dlhodobý prínos, ako v mestách, v ktorých sú priemyselné odvetvia menej náchylné k outsourcingu. Možno preto, že ľudia vedia, že v budúcnosti dokážu ťažiť z úspechu práve oni a nie niekto iný.
Politickí lídri by mohli zmierniť negatívne dopady kreatívnej deštrukcie tým, že umožnia poskytovať štedrejšiu podporu v nezamestnanosti. Súvislosť medzi kreatívnou deštrukciou a životnou spokojnosťou je silnejší v štátoch, ktoré majú štedrejší systém podpory v nezamestnanosti. Dá sa to vysvetliť aj ako uľahčenie prechodu na niečo nové, a podporiť tak inovácie a kreatívne deštrukcie.
Nové technológie a nové postupy so sebou prinášajú hlboké znepokojenie ohľadom budúcnosti a veľké obavy aj zo súčasnosti. Na začiatku 19. storočia sa v Británi pustili do likvidácie krosien, nových textilných strojov, ktoré ohrozovali ich živobytie, luddisti. Aj v súčasnosti by sme našli zúfalcov, ktorí označujú za zdroj obáv a nešťastia technologické zmeny. Ale väčšina z nás už pochopila, že kreatívne deštrukcie, ktoré so sebou prinášajú nové generácie podnikateľov, nám prinesú lepšiu budúcnosť.
