oPeniazoch.sk, SITA
Hrubý domáci produkt Slovenska by mal podľa aktuálnej prognózy OECD v tomto roku stúpnuť o 3 %, v budúcom roku by mal rast ekonomiky zrýchliť na 3,4 %.
Slovenské hospodárstvo bude v najbližších rokoch zrýchľovať. Konštatuje to OECD vo svojej aktuálnej júnovej prognóze, podľa ktorej v tomto roku hospodársky rast krajiny dosiahne 3 % a v roku 2016 zrýchli na 3,4 %. Podľa organizácie tomu pomôže aj zlepšovanie na trhu práce, zvyšovanie spotrebiteľskej dôvery a rast reálnych príjmov, ktoré prispejú k zvyšovaniu výdavkov domácností. Oživovať by sa však mal aj export v súvislosti so zlepšujúcimi sa podnikateľskými náladami a rastúcimi investíciami.
Cenový vývoj by mal však zostať aj napriek rýchlejšiemu hospodárskemu rastu utlmený. Podľa prognózy OECD totiž ceny po minuloročnom poklese o 0,1 % klesnú aj tento rok, a to o 0,2 %. Návrat k rastu spotrebiteľských cien očakáva až v roku 2016, kedy by mala medziročná harmonizovaná inflácia dosiahnuť 1,4 %.
O niečo horšie ako s dynamikou hospodárstva to OECD vidí s vývojom slovenských verejných financií. Kým kabinet Roberta Fica si na tento rok rozpočtuje deficit verejných financií na úrovni 2,5 % hrubého domáceho produktu, prognóza organizácie hovorí o 2,7-percentnom schodku. Na budúci rok si dala vláda záväzok znížiť schodok pod 2 %, OECD očakáva deficit 2,3 % výkonu ekonomiky.
„Spomalenie fiškálnej konsolidácie v roku 2015 bolo primerané vzhľadom na spomalenie rastu ekonomiky,“ konštatuje v správe organizácia. V nasledujúcom období by však ďalšiu konsolidáciu privítala a opäť opakuje odporúčanie na zavedenie záväzných výdavkových stropov. „Zavedenie viacročných výdavkových stropov by posilnilo rozpočtovú disciplínu, kým zlepšovanie efektivity správy daní bude pomáhať napĺňaniu príjmov,“ píše sa v prognóze.
OECD zároveň Slovensku odporúča zamerať sa na opatrenia, ktoré by zlepšili podnikateľské prostredie a motivovali by ďalší prílev zahraničných investícií. Ten je totiž tlmený kvôli pomalému rastu obchodných partnerov Slovenska a taktiež kvôli konkurencii z ostatných „nízkonákladových“ krajín v regióne. „Opatrenia zamerané na podnikateľské prostredie, infraštruktúru, inovácie a vzdelávania môžu poskytnúť stimul pre prílev zahraničných investícií. Posilnenie administratívnych kapacít a rozšírenie využívania zjednodušených procedúr môže pomôcť zvýšiť využívanie štrukturálnych fondov Európskej únie,“ odporúča OECD.
