oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Grécko uhradilo Medzinárodnému menovému fondu splatnú sumu dlhu vo výške okolo 450 miliónov eur. Potvrdila to výkonná riaditeľka MMF Christine Lagardeová.
"Svoje peniaze som dostala," povedala Lagardeová na otázku ohľadom gréckej splátky po svojom prejave vo Washingtone. Predtým oznámili vyrovnanie splatného dlhu nemenovaní grécki činitelia.
Niektorí zástupcovia gréckej vlády minulý týždeň uhradenie splatného dlhu voči MMF vzhľadom k zhoršeným finančným možnostiam krajiny spochybňovali. Minister financií Janis Varufakis ale v nedeľu prisľúbil, že jeho krajina pohľadávku do stanoveného termínu vyrovná a po rokovaní s Lagardeovou uviedol, že Atény majú v úmysle splniť všetky povinnosti voči svojim veriteľom.
Grécko čakajú už budúci týždeň splátky krátkodobých vládnych dlhopisov v hodnote 2,4 miliardy eur, krajine ale rýchlo dochádza hotovosť a k novým pôžičkám prakticky nemá prístup. Európska komisia považuje finančnú situáciu zadlžené krajiny za kritickú.
Gréci sa snažia dosiahnuť s medzinárodnými veriteľmi dohodu o odpísaní dlhov, čo majú podporiť demonštrácie v Aténach. Grécky premiér Alexis Tsipras medzitým navštívil Moskvu, podľa stredajšieho vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina ale o finančnú pomoc nežiadal.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a MMF o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovom objeme 240 miliárd eur.
Eurozóna koncom februára predbežne súhlasila so štvormesačným predĺžením záchranného programu pre Grécko, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur ale pozastavila do zhodnotenie reformných plánov novej gréckej vlády. Najčastejšie sa odhaduje, že ak Grécko túto pomoc čoskoro nezíska, dôjdu mu peniaze 20. apríla.
Zoznam požadovaných reforiem Atény predložili na začiatku mesiaca. Podľa medzinárodných veriteľov v ňom však boli príliš optimistické a námestníci ministrov financií eurozóny v stredu dali gréckej vláde šesť pracovných dní na jeho prepracovanie, napísala vo štvrtok grécka médiá. Atény medzitým oznámili, že obnovujú predaj štátneho majetku, ktorý grécka vláda zastavila po svojom januárovom nástupe k moci. Grécko výmenou za úverovú pomoc v minulých rokoch zaviedlo masívne výdavkové škrty, znížilo dôchodky a mzdy a zvyšovalo dane. Škrty ale zvýšili nezamestnanosť, ktorá podľa dnešných štatistík tento rok v januári síce klesla na 25,7 % z decembrových 25,9 %, naďalej však patrí k najvyšším v Európe. Krajina je zároveň nepretržite 25 mesiacov v deflácii.
