Za celý rok 2014 produkcia v slovenskom priemysle medziročne vzrástla o 3,4 %.
Produkcia slovenského priemyslu v minulom roku stúpla o 3,4 %. Napriek dosiahnutému rastu ide o najpomalšiu dynamiku priemyslu na Slovensku od krízového roku 2009, kedy sa priemyselná produkcia prepadla až o vyše 15 %. V roku 2013 priemyselná produkcia po očistení o vplyv počtu pracovných dní stúpla o 5,3 %, rok predtým o 7,7 %. Produkcia v samotnej priemyselnej výrobe pritom vlani stúpla o 4,7 % a v ťažbe a dobývaní o 3 %. Pokles vykázala iba dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 6 %.
Ako ďalej vyplýva z údajov Štatistického úradu SR, v samotnom decembri sa priemysel na Slovensku vrátil k miernemu rastu o 0,7 % po novembrovom poklese o 3,3 %. Neplatí to však o priemyselnej výrobe, ktorá bola naďalej v mínuse o 0,2 %, kým dodávka energií stúpla o 5 % a produkcia v ťažbe a dobývaní išla nahor o 4,9 %.
Za decembrovým miernym medziročným poklesom produkcie v priemyselnej výrobe stálo predovšetkým zníženie vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,6 % a výrobe chemikálií a chemických produktov o 25,8 %. Klesla však produkcia aj vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 3,4 %, výrobe základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov o 13,6 % a vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 1,6 %. Objem produkcie sa naopak zvýšil hlavne vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 8 %, výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov o 8,3 %, výrobe výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 4,8 % a vo výrobe elektrických zariadení o 5,6 %.
Za celý rok 2014 vývoj produkcie v priemyselnej výrobe ovplyvnilo hlavne zvýšenie vo výrobe kovov a kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 11,7 %, výrobe elektrických zariadení o 18,7 %, výrobe dopravných prostriedkov o 2,9 %, ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení o 15,4 % a vo výrobe výrobkov z gumy, plastu a ostatných nekovových minerálnych výrobkov o 4,4 %. Produkcia klesla najmä vo výrobe textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 11,7 %, výrobe chemikálií a chemických produktov o 10,1 % a vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o 8,8 %.
Záver roka tak podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka vyznel pre slovenský priemysel nepriaznivo. Očakávané výraznejšie zrýchlenie rastu v decembri nás tak podľa neho obišlo a kým v susedných krajinách sa rast v priemysle pohyboval na úrovniach okolo 7 až 8 %, u nás sme zaznamenali rast len tesne nad nulou. "Z tohto pohľadu sme viac kopírovali vývoj v Nemecku," tvrdí.
Spomalenie rastu priemyselnej produkcie pritom podľa Fojtíka možno pozorovať najmä v druhom polroku minulého roka. Príčinou sú jednak externé faktory, ako rusko-ukrajinská kríza a z toho vyplývajúca neistota na trhoch, ale aj interné faktory. "Medzi ne patrí napríklad aj príprava niektorých automobiliek na nové modely, čo ku koncu roka mierne znížilo výrobu v porovnaní s predošlým rokom," dodáva Fojtík s tým, že najväčším ťahúňom priemyslu bola v minulom roku výroba kovov.
S výnimkou spracovania kovov po sezónnej úprave podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka vykázali medzimesačný rast všetky exportne orientované odvetvia. Medziročný pokles zaznamenal už len automobilový priemysel, aj ten sa však v porovnaní s novembrom zmiernil. "Naďalej však platí, že na rozdiel od predchádzajúcich rokov v posledných mesiacoch už automobilový priemysel neťahal slovenskú ekonomiku smerom nahor, práve naopak, nepriaznivá situácia na východných trhoch a prechod na nové modelové rady dočasne znížili produkciu slovenských automobiliek," konštatoval Koršňák.
Priemysel, najmä so slabým rastom kľúčového automobilového priemyslu, tak momentálne nepatrí medzi hlavných ťahúňov slovenskej ekonomiky. V ďalšom období sa však jeho výkonnosť môže zvyšovať. "Nálada v priemysle sa však postupne zlepšuje, priemyselné podniky signalizujú mierny rast objednávok, čo by sa mohlo prejaviť aj na číslach priemyslu v úvode roka," konštatoval Koršňák. Ako doplnil, automobilkám by mohlo pomôcť aj slabšie euro, ktoré by mohlo stimulovať ich exporty na trhy mimo Európy a tak aspoň čiastočne nahradiť výpadky dopytu z Ruska.
