oPeniazoch.sk, Der Spiegel, FTAlphaville Foto: SITA;photl
Hra sa môže začať. Proti sebe stoja Alexis Tsipras a Angela Merkelová. Ľavičiarsky ľudový tribunál vs. najmocnejšia žena sveta. Na stole ležia grécky vládny dlh asi 320 miliárd eur, vyše 50 percentná grécka nezamestnanosť mládeže, ale aj nárast gréckych samovrážd od začiatku krízy. Rovnako je na stole nemecká dogma, že dlh pochádza z dlhov a preto niet zľutovania.
Nie je to však výhradne kvôli Grékom, že budúcnosť eura, budúcnosť Európy, je stávkou v pokri. Gréci urobili chyby, ale Nemci tiež.
„Čo to bol za nápad, že krajinu môžeme zachrániť pred krízou?“ pýta sa Krugman v New York Times. Laureát Nobelovej ceny Joseph Stiglitz vypočítava v americkej televízii nárast gréckeho dlhu na 110 percent hrubého domáceho produktu. Teraz sú na 170 percentách. Recept Merkelovej, európskeho primára znie: šetriť a splácať! Angela Merkelová si tak môže pripísať historické prvenstvo, podarilo sa jej Grécko ponoriť do recesie, ktorá je horšia ako neslávne preslávená Veľká hospodárska kríza v Spojených štátoch. Dnes Angelu niektorí Gréci porovnávajú s Hitlerom.
Vzrušovať sa na tým, že sa novej gréckej vláde podarilo prijať populistické zákony je nemiestne. Čo iné sa dalo očakávať od gréckeho voliča? Že nechá Merkelovú so Schäublem pokračovať v ožobračovaní krajiny? Angela Merkelová tvrdí, že európski veritelia by nemali niesť zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia ohľadom toho, komu požičiavali.
Zdalo by sa, že grécke problémy so splácaním dlhov sú v Európe najhoršie v histórii. Tak ale tomu prekvapivo nie je. V rozhovore pre Der Spiegel na to pred časom poukázal nemecký historik Albrecht Ritschl. Ten okrem iného uviedol, že neexistuje žiadny rozumný základ pre to, aby Nemecko v súčasnej ekonomickej debate o ďalšom vývoji v eurozóne vystupovalo ako hlavná autorita. Podľa neho bolo Nemecko "zodpovedné za najväčšie štátne bankroty v dvadsiatom storočí". Len vďaka Spojeným štátom, ktoré po oboch svetových vojnách "obetovali veľké množstvo peňazí", dosiahlo Nemecko finančnú stability a pozíciu v Európe, ktorej sa tešia do dnes. Na to sa podľa historika často zabúda.
"Medzi rokmi 1924-1929 žila Weimarská republika z úverov a požičala si dokonca aj peniaze, ktoré potrebovala na vojnové reparácie. Táto úverová pyramída skolabovala počas ekonomickej krízy v roku 1931. Peniaze došli a Spojené štáty tým utrpeli veľké straty. Vplyv na globálnu ekonomiku bol devastujúci. Po druhej svetovej vojne to bolo podobné, ale Spojené štáty podnikli kroky, ktoré zabránili vysokým reparáciám. Nemecku tento krok zachránil krk a išlo o základ takzvaného Wirtschaftswunder – ekonomického zázraku, ktorý sa začal v päťdesiatych rokoch. Zároveň to však znamenalo, že reparácií sa museli vzdať aj obete nemeckej okupácie, vrátane Grécka," uvádza historik.
Podľa Ritschla malo nemecké nesplácanie úverov v tridsiatych rokoch podobný vplyv na americkú ekonomiku ako finančná kríza roku 2008. V porovnaní s tým sú súčasné problémy, ktoré má so splácaním dlhov Grécko, "bezvýznamné". Podľa historika sa dá dokonca povedať, že "čo sa týka dlhu, sú Nemci králi". Táto krajina je totiž v dvadsiatom storočí najväčším "dlhovým previnilcom". V minulom storočí bola minimálne trikrát insolventná, vrátane zníženia dlhov v roku 1953. A Nemecko dokonca prešlo obdobím nesplácania dlhov v roku 1990. Helmut Kohl totiž odmietol implementovať zmeny v dohode o dlhoch z Londýna z roku 1953. Nemecko tak po roku 1990 už reparácie neplatilo a nespláca ani úvery a náklady spojené s okupáciou v krajinách, ktoré počas druhej svetovej vojny obsadilo. Opäť sa to týka aj Grécka.
"V Nemecku je veľmi rozšírený nebezpečný protigrécky sentiment. Nemecký úspech bol ale možný len vďaka tomu, že mu boli odpustené dlhy a reparácie. V Grécku nikto nezabudol na to, že jeho úspechy sú odrazom veľkorysosti iných krajín. Pokiaľ ale bude Nemecko neústupné, nakoniec sa na svetlo vytiahnu aj staré účty," dodáva na záver historik.
