oPeniazoch.sk, Bloomberg;Patria Foto: SITA
Už ho poznáme. Najsilnejší muž sveta Barack Obama počas víkendu predstavil svoj nový návrh na zdanenie najbohatších Američanov. Ten počíta s navýšením daňovej sadzby pri kapitálových ziskoch aj dividend. Najvyššia príjmová skupina, ktorej sa návrh týka, by tak namiesto pôvodných 23,8 percenta platila z vyššie uvedených ziskov 28 percentnú daň.
Veľká časť dodatočných príjmov z vyšších daní, odhadom približne 320 mil. USD, by mala kompenzovať daňové úľavy pre vybrané skupiny v školstve a zdravotníctve. Ak by návrh prešiel, znamenalo by to ďalšie zvýšenie daňovej záťaže. Keď Obama v roku 2009 úrad preberal, sadzba sa pohybovala na úrovni 15 %. Príjmy na presadzovanie sociálnych úľav pre nízkopríjmovú a strednú triedu by pre samotného amerického prezidenta znamenalo kolosálne víťazstvo v čase, keď obe komory kongresu ovláda republikánska strana. Práve ona totiž pravdepodobne návrh odstaví, zatiaľ nie je vôbec jasné, či sa mu podarí niečo pretlačiť.
Je tu ale aj ďalšie možné vysvetlenie Obamových krokov. Jeho vládnuce obdobie sa nevyhnutne blíži ku koncu. Logickým vyústením sú tak postupné prípravy na odovzdanie prezidentského žezla. Obama potom ako zarytý demokrat úplne pochopiteľne urobí všetko preto, aby jeho nástupcom bol obdobne zmýšľajúci kandidát. Návrh na zdanenie najbohatšej skupiny v tomto úsilí môže zohrať kľúčovú úlohu, a to bez ohľadu na to, či k jeho presadeniu dôjde, alebo nie. V prípade úspechu Obama prihrá demokratickému kandidátovi, hovorí sa o H. Clintonovej, hlasy voličov, ktorým plánovaná daňová úľava financovaná vyšším zdanením bohatých ušetrí peniaze. Treba si uvedomiť, že je to práve stredná až nízkopríjmová trieda, ktorá de facto svojim počtom rozhoduje o volebnom víťazovi. V prípade neúspechu návrhu potom môže zafungovať "efekt zla" z nesociálneho zmýšľania republikánskej strany, ktorá do volieb vyšle v primárkach vybraného kandidáta.
Obamovu teóriu "brať bohatým a dávať chudobným" dokresľuje aj ďalšia súčasť jeho daňového návrhu. Je ním zdanenie kapitálových ziskov pri smrti z prevodu aktív na dediča. Súčasný systém dokonca Biely dom označuje za "najväčšiu medzeru v oblasti kapitálových ziskov", keď takto nadobudnutý majetok nepodlieha komplexnému zdaneniu. Dediči tak v súčasnosti musia platiť len daň z kapitálového zisku plynúceho z rozdielu medzi predajnou cenou a hodnotou nadobudnutého majetku pri smrti pôvodného majiteľa. V prípade, že majetok nepredajú, dani sa vyhnú úplne. Snahou Obamovej administratívy je zdaniť majetok z dedičstva s určitými výnimkami. Tie sa budú vzťahovať na kapitálové zisky do 200 tisíc dolárov + 500 tisíc hodnoty domu a tiež na všetky osobné veci okrem umenia a zberateľských predmetov. Aj z tohto návrhu je zrejmé, že zdanenie cieli predovšetkým na bohatšie skupiny obyvateľstva. To napokon dokumentuje vyjadrenie Bieleho domu, ktorý počíta s tým, že 99 percent príjmov z daňových návrhov by pritieklo z vrecák najbohatšieho percenta obyvateľstva, 80 percent dokonca od 0,1 percenta tých najbohatších Američanov.
Obama vsadil na sociálneho ducha americkej spoločnosti. Ak udrie na tú správnu strunu, môže na konci volebného obdobia prichystať demokratickému kandidátovi prezidentské kreslo na zlatom podnose. Otázkou však je, či je americká, silne kapitalistická spoločnosť ochotná takýto jánošíkovský odkaz prijať.
