oPeniazoch.sk, The Economist Foto:SITA
Bolo to takmer presne pred piatimi rokmi keď eurokríza vypukla v Grécku. A dnes? Deja vu. Kríza eura by mohla prepuknúť opäť na rovnakom mieste, kde to celé začalo.
Investori, ktorí spokojne nechali všetky krajiny eurozóny požičiavať si na jednotne nízkych úrovniach sa náhle prebudili do rizika. Nekompetentná vláda si môže požičať peniaze v mene, v ktorej by dlh neodpisovala. Bezprostrednou príčinou posledného napätia nervov bolo rozhodnutie gréckej vlády, teraz v čele s Antonisom Samarasom, urýchliť vypísanie prezidentských volieb na konci tohto mesiaca.
Prezidentovanie je prevažne ceremoniálna záležitosť, ale ak Samaras nedokáže zozbierať dostatočný počet hlasov v parlamente pre svojho kandidáta Stavrosa Dimasa… Prieskumy naznačujú, že víťazom by sa stal Alexis Tsipras z čela populistickej strany SYRYZA. Aj keď Tsipras tvrdí, že nechce opustiť euro, cez škrty verejných výdavkov a zvyšovanie daní bude pre Grécko veľmi ťažké zostať pri eure, ako to povedalsvojim voličom. Preto ten náhly pesimizmus na trhoch. Napriek tomu je tu aj veľká šanca, že Dimas, bývalý komisár EÚ, prezidentské hlasovanie na konci tohto mesiaca vyhrá. Posledné dejstvo Egejskej tragikomédie je aj aktuálnou pripomienkou toho, aká nereformná eurozóna stále je a aké nebezpečenstvo číha v jej politike.
Je pravda, že od tej doby, čo prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi, v júli 2012 vyhlásil, že "urobí čokoľvek," na záchranu eura, obava, že jednotná mena by mohla padnúť, stále pretrváva. Už bolo veľa urobené na opravu architektúry eura, od založenia záchranného fondu až po vytvorenie bankovej únie. Aj hospodársky rast sa v celej eurozóne pomaly vracia, aj keď nie je viditeľný, ale prichádza aj do Grécka a ďalších zachránených krajín. Ale je dostačujúci? Aj v prípade, že bezprostredná hrozba rozpadu ustúpila, dlhodobejšie hrozby pre jednotnú menu zostávajú. Eurozóna sa zdá byť uväznená v cykle pomalého rastu, vysokej nezamestnanosti a nebezpečne nízkej inflácie.
Draghi by najradšej zareagoval kvantitatívnym uvoľňovaním, ale narazil na vášnivý odpor Nemcov a ostatných členov podobne zmýšľajúcich v rade ECB. Fiškálna expanzia je podobne blokovaná Nemeckom nepoddajne naliehajúcim na dodržiavanie prísnej rozpočtovej disciplíny. A núti k štrukturálnym reformám dve choré krajiny stredu eurozóny, Taliansko a Francúzsko, ktoré trpia aj kvôli mučivo pomalému rastu podnikania.
Japonsko má síce za sebou dve "stratené dekády", ale v posledných 20 rokoch rástlo o takmer 0,9 % ročne. Eurozóna, ktorej ekonomika nerastie od krízy, nepreukazuje žiadne známky toho, že by sa mohla dostať zo svojho prepadu. Japonské politické nastavenie je navyše oveľa ovládateľnejšie než v Európe. Je to jediná politická entita súdržnej spoločnosti, Eurozóna sa skladá z 18 samostatných krajín, z ktorých každá má iné politické záujmy. Je ťažké si predstaviť, že by dokázala prežívať skľučujúcich desať a viac rokov ako Japonsko, bez nejakého politického pozdvihnutia.
Grécko nie je jediné, kto má nahnevaných voličov. V Portugalsku aj Španielsku majú budúci rok voľby, a strany, ktoré sú ostro proti nadmerným úsporných opatreniam na tom budú pravdepodobne dobre. V Taliansku sú tri zo štyroch najväčších strán, Forza Italia, Liga severu a hnutie Beppe Grillo Five Star proti členstvu v eurozóne. Francúzsky Anti-European National Front naďalej stúpa v prieskumoch verejnej mienky. Dokonca aj Nemecko má stúpajúcu populistickú stranu, ktorá je proti euru. V skutočnosti tak môžu byť politické riziká pre euro väčšie, než tomu bolo v čase vrcholiacej krízy eura v rokoch 2011-12. Zarážajúce vtedy bolo, že väčšina obyčajných voličov, bola radšej za jednotnú menu aj napriek úsporným opatreniam uložených v podmienkach výpomoci, pretože sa obávali, že akákoľvek alternatíva by bola ešte bolestnejšia.
Dnes, zdá sa, sú európske ekonomiky o niečo stabilnejšie, riziká opustenia od jednotnej meny sa môžu zdať tiež menšie.
Alexis de Tocqueville kedysi poznamenal, že najnebezpečnejší moment pre zlú vládu je, keď začne s reformami. Ak eurozóna nedokáže nájsť spôsob, ako už čoskoro podporiť rast, môže na ňu začať platiť spomínaný výrok .
