oPeniazoch.sk, slate Foto: SITA
Aj úspora peňazí stojí nejaké peniaze. Bodka.
Raz mi odtiahli auto. Keď som volal na uvedené číslo, povedali mi, že to bude niečo stáť. Nemal som na nečakané výdavky. Tak som im povedal, že keď budem mať peniaze, zavolám späť.
Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, lialo každý deň a ja som chodil pešo do práce. Tých zopár kilometrov mi denno – denne odratúval imaginárny krokomer v hlave. Bola to moja chyba, že som sa nechal odtiahnuť. Nakoniec som peniaze zohnal, ale keď som prišiel po auto, povedali mi, že už dlhujem takmer trojnásobok svojho platu. Suma naskákala vďaka denným „skladovacím“ poplatkom. Vysvetlil som im, že sa k toľkým peniazom jednoducho nedostanem. Odpovedali mi, že mám na vyplatenie len niekoľko mesiacov, potom auto predajú. V takom prípade mi samozrejme rozdiel medzi dlžným poplatkom a predajnou cenou vyplatia.
Mal som v tej dobe dve zamestnania. Obe na čiastočný úväzok. Ani tak mi nevyšlo, aby som sa k svojmu auto dostal. Nakoniec som o zamestnanie prišiel, aj moja manželka. Ukázalo sa, že sa už nedokážeme dostať z bodu A do bodu B dostatočne rýchlo. Do práce sme chodili neskoro, a to buď premočení až na kožu, alebo spotení a smradľaví ako ošípané. A bez práce sme postupne stratili aj strechu nad hlavou. Je úžasné, ako veci, ktoré u niektorých hraničia s krízou, sú pre ľudí s peniazmi úplne banálne.
Raz som prišiel o byt, pretože moja spolubývajúca dostal hroznú chrípku, mali sme podozrenie, že by to mohlo byť aj niečo horšie, čo by jej mohlo zostať navždy. Stratila prácu, a ja som sám nedokázal zaplatiť aj za ňu nájom. Raz to bolo preto, že sa mi pokazilo auto a ušla mi práca. Inokedy preto, že som dostal týždenné neplatené voľno, lebo firma chcela znížiť mzdy počas zvyšku mesiaca. Potom, čo sa nám pokazila chladnička a ja som sa nedokázal spojiť s majiteľom, aby ju nechal opraviť, vzdal som to. Sťahovať sme sa museli aj vtedy, keď jednoducho majiteľ nezaplatil účet za plyn a my sme boli nútení sprchovať sa v ľadovej vode a variť na platničke. To boli dôvody nášho častého sťahovania. Ale takéto veci sa jednoducho stávajú.
Vzhľadom k tomu, že naše životy sa zdajú tak nestabilné, chudobní ľudia sú často vnímaní akoby neboli kompetentní riadiť si svoj vlastný život. To znamená, že nie sme nestabilní preto, že sme chudobní, ale sme chudobní, pretože sme nestabilní. Ale ako sa nám dokáže vlastný život vymknúť natoľko z rúk, aby sme nemali ani tú najzákladnejšiu finančnú rezervu?
Kedysi som čítal knihu pre ľudí žijúcich v chudobe, niekto zozbieral pár tipov, ako si našetriť peniaze v skutočnom živote. Nájdete tam fantastické odporúčania ako: nakupujte veci v akcii, kupujte vo veľkom, umývajte všetko čo sa dá ručne, uistite sa, že máte čisté filtre v aute… Samozrejme, len veľmi málo z toho je skutočne na niečo dobré. Nakupovanie vo veľkom je síce všeobecne lacnejšie, ale musíte mať veľa peňazí na veci, ktoré v skutočnosti ešte nepotrebujete. Ručné umývanie šetrí zdroje, ale nikto v dnes na to nemá čas. Aby som si mohol dovoliť nahradiť veci pred tým, než boli opotrebované, potrebujem mať na to vopred peniaze. V dlhodobom horizonte dáva väčší zmysel, kúpiť si kvalitnejší a drahší hriankovač, ale ten je trikrát drahší ako ten horší. Nezáleží na tom, koľkokrát ho budem musieť vymeniť, dnes jednoducho mám len na ten najlacnejší.
Výsledok znie: ak chceme ušetriť peniaze, stojí nás to ďalšie peniaze. Je nemožné dobre hospodáriť, ak nemáte nič. Rátajme spolu. Keď si dokážem odložiť päť eur týždenne, v najlepšom prípade dokážem usporiť 260 eur ročne. Pre tých z vás, ktorí kalkulujú v štvrťrokoch: 65 euro za tri mesiace. Ak si dokážete sami seba odoprieť aj ten najmenší kúsok „radosti“, máte šťastie. Budete sporiť. Samozrejme, že sa vám nikdy nepodarí skutočne ovládať svoje úspory. Môžete ochorieť, stratiť prácu, prísť o bývanie. Bude to rana, na ktorú nebudete mať náplasť. Niečo sa počas troch mesiacov určite prihodí, to vám zaručujem.
Ak mám pár drobných na utrácanie navyše, nemôžem si dovoliť myslieť na budúci mesiac. Moja dnešná situácia je príliš stiesnená na to, aby mi umožnila takýto luxus. Mám deti, ktoré sa zaujímajú o kvalitu svojho života práve teraz, a nie o 10 rokov. Poznáme hodnotu peňazí. Pracujeme pre ne. Vieme presne, čo koľko stojí a koľko to zaberie pracovného času. Koľko podlaží musíte povysávať, alebo koľko škatúľ musíte naplniť.
V tejto hre je nemožné vyhrať, ak nemáte veľké šťastie. Mať sa lepšie znamená, že veci sa pohli dobrým smerom a zostanú tak na dosť dlhú dobu, aby ste sa dokázali postaviť na vlastné nohy. V čase, keď som mal dobrú prácu mi nevadilo investovať do bytu, ktorý spĺňal všetky základné parametre. Problém bol, že moje šťastie jednoducho nemalo dostatočne dlhú výdrž. Vyzerá to, že vo chvíli, keď som sa pozbieral, prišlo niečo, čo ma opäť zrazilo späť. Mal som ale to šťastie, že táto rana prišla len zriedkakedy. Zostal som pod hladinou len chvíľu, nie dlhodobo. Ale začal som sa k tejto skutočnosti stavať tvárou v tvár, aby som dokázal akceptovať, že mi reálne táto možnosť hrozí. V mojom prípade to bola vždy len nehoda a moja krátka éra nezamestnanosti bola pomerne rýchlo preč.
Uvedené je úryvok z knihy Z ruky do úst: Život v Amerike od Lindy Tirado
