oPeniazoch.sk, fatasmihov.blogspot Foto: SITA
Príjmová nerovnosť sa zvyšuje a veľa ľudí to vníma negatívne. Väčšina z nich ale odmieta, že by išlo o dôsledok toho, ako funguje náš ekonomický systém. Ten nám podľa väčšiny ekonómov, vrátane tých, ktorí sa zaoberajú príjmovou nerovnosťou, priniesol celkovo vysoký životný štandard.
Aj najrýchlejšie rastúce rozvíjajúce sa krajiny sa spoliehajú na trhový systém a sú tak schopné zdvihnúť veľkú časť svojej populácie z chudoby. Debatu by sme ale v tomto bode nemali ukončiť, pretože úspechy kapitalizmu neznamenajú, že by sme sa mali uspokojiť so všetkými jeho dôsledkami a nemali by sme diskutovať o alternatívnych modeloch.
Od začiatku osemdesiatych rokov generuje súčasný systém, ktorý nazývame kapitalizmom, iné výstupy, ako tomu bolo predtým. Súčasný vývoj sa tak v mnohých ohľadoch podobá tomu, čo sme videli pred Veľkou depresiou. Rast príjmov sa týka len malej časti spoločnosti, u väčšiny príjmy stagnujú. Svojich študentov sa v tejto súvislosti pýtam: všetci sa zhodneme na tom, že súčasný model umožnil rast príjmov Američanov o takmer 2 % ročne po dobu dlhšiu ako 100 rokov. Príčinou bola neustála akumulácia kapitálu a inovácie. Ako však tento model hodnotiť v prípade, že rast príjmov klesne blízko nuly? Išlo by o veľkú zmenu a kvôli podobným zmenám považujeme alternatívy, ako napríklad plánované hospodárstvo, za chybu.
Ak nejaký systém nedokáže zvyšovať príjmy 100 % populácie, považujeme ho za systém neúspešný. Čo keď ale nedokáže zvyšovať príjmy u 90 % populácie? Bez ohľadu na to, ako dobre si viedol predtým, musíme sa baviť o jeho výhodách a negatívach, vrátane toho, ako rozdeľuje bohatstvo. Nie je len jedna forma kapitalizmu, je ich veľa. Súčasné zdanenia alebo regulácie nie sú vytesané do kameňa a veľmi sa líšia od toho, ako vyzerali v histórii.
Niektorí ekonómovia tvrdia, že zatiaľ čo sa príjmová nerovnosť zvyšuje, spotrebná nerovnosť je oveľa menšia. Dôvodom je napríklad to, že spotreba domácnosti, ktorá vlastní šesť domov, sa veľmi nelíši od spotreby tej, ktorá má len jeden. Ide ale o podivný argument. A ak by sme ho brali vážne, nahráva vlastne tým, ktorí tvrdia, že na bohatých majú byť uvalené veľmi vysoké dane: zdanie tých zvyšných päť domov, pretože toto bohatstvo negeneruje žiadnu dodatočnú požiadavku či úžitok tým, ktorí ich vlastnia.
Autorom je ekonóm INSEAD Antonio Fatás.
