oPeniazoch.sk, iHNed Foto:SITA
Gennadij Timčenko je jeden z najbohatších Rusov súčasnosti a dobrý priateľ prezidenta Vladimira Putina, je podozrivý, že cez americké banky pral peniaze získané vďaka korupčnému konaniu. Hrozí mu, že na neho môže byť vydaný aj medzinárodný zatykač.
Vyšetrovatelia z New Yorku podľa informácií Wall Street Journal teraz skúmajú, ako Timčenkova traderská spoločnosť Gunvor obchodovala so štátnou ropnou spoločnosťou Rosnefť. Vedenie firmy so sídlom vo Švajčiarsku ale vyhlásilo, že o žiadnom vyšetrovaní nič nevie a poskytne všetky dôkazy, aby dokázalo, že sa ničoho nedopustilo.
Timčenko spoluzaložil Gunvor v roku 2000, ale obchodom s ropou sa zaoberal už pred tým. Pri tej príležitosti sa zoznámil s Vladimirom Putinom, ktorý mal vtedy na petrohradskej radnici na starosti aj zahraničný obchod. A napokon vstúpil do rovnakého judistického klubu ako budúci prezident.
S príchodom Putina do Kremľa sa Gunvoru začalo výrazne dariť. Na konci jeho druhého funkčného obdobia v roku 2008 vyvážal šestnásťkrát viac ruskej ropy ako pred šiestimi rokmi. Podľa Timčenkových kritikov mu Rosnefť predávala ropu so zľavou. V jednej z amerických diplomatických depeší zverejnených serverom WikiLeaks sa tvrdí, že Gunvor mal maržu asi jeden dolár na barel, čo je trikrát viac, než koľko je na trhu bežné. V inom dokumente sa zase píše, že Gunvor je v zásade "krytím obrovskej korupcie".
Američania tiež prešetrujú, či medzi týmito peniazmi nie sú aj Putinovej osobné prostriedky. Už skôr totiž tvrdili, že ruský prezident má v Gunvor podiel. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to však označil za "totálny nezmysel".
Gennadij Timčenko patril hneď do prvej skupiny osôb, ktoré sa dostali na západný sankčný zoznam kvôli ruskej anexii Krymu. Len jeden deň pred vydaním blacklistu ale podiel vo firme predal svojmu obchodnému partnerovi. Gunvoru sa tak sankcie nijako nedotkli a naďalej funguje vo svojom ženevskom sídle.
Oligarcha sa zbavil aj ďalších zahraničných aktív, napríklad polovičného podielu vo švédskej drevárskej spoločnosti Rorvik Timber AB. V májovom rozhovore pre televíziu Rossija vyhlásil, že on a jeho partneri podobný vývoj očakávali, a preto previedli peniaze do ruských bánk. "Som rád, že som previedol svoj biznis do Ruska a teraz z neho platím dane na penzie a platy učiteľov," povedal vtedy. Hovoril dokonca o tom, že je ochotný venovať svoje aktíva štátu.
To si ale rozmyslel a teraz sa venuje investičnej skupine Volga Group, registrovanej v Luxembursku. Podiely má hlavne vo finančných spoločnostiach ako banka Rossia a poisťovňa Sogaz, ale aj stavebných firmách SIBUR Holding, Strojtransgazu, alebo energetike prostredníctvom Novatek. Jeho majetok časopis Forbes odhaduje na 13,4 miliardy dolárov.
Ďalší biznismeni považovaní za Putinových finančníkov, ktorí sa dostali na sankčný zoznam, sú bratia Boris a Arkadij Rotenbergoví. Arkadij bol kedysi Putinovým trénerom džuda, nedávno mu Taliansko zmrazilo nehnuteľnosti v hodnote tridsať miliónov eur. V tejto súvislosti Štátna duma už prejednáva nový zákon, ktorý by umožňoval občanom, ktorí "utrpeli škodu kvôli nespravodlivým rozhodnutiam zahraničných súdov", získať kompenzáciu zo štátneho rozpočtu. Tento "lex Rotenberg", ako zákon verejnosť pokrstila, je ale dosť nepopulárny aj medzi právnikmi. Rotenbergoví však vyhlásili, že oni kompenzáciu žiadať nebudú, ani ak bude zákon prijatý.
