oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA
Pred 70 rokmi prebiehala veľká vojna o svetovú nadvládu. Víťazne z nej vyšli Spojené štáty, Rusko a Čína. Po konci vojny pokračoval boj o svetovú dominanciu s menšou intenzitou v podobe studenej vojny. Zúčastnili sa ho tieto tri krajiny a víťazom sa stali Spojené štáty s Čínou. A aj keď pôvodne išlo o protivníkov, v 70. rokoch sa fakticky stali spojencami. Američania tak implicitne predpokladajú, že keď už dvakrát vyhrali, vyhrajú aj ďalší boj. Ak k nejakému dôjde.
Počas 90. rokov bol tento názor spojený s presvedčením, že Spojené štáty majú navrch ideologicky vďaka ich demokracii, kapitalizmu a ľudským právam. Táto kombinácia mala byť atraktívna pre iné krajiny, ktoré by sa snažili o jej implementáciu a nakoniec by nebolo dôvodu pre ďalší boj o moc. Stále to tak môže skončiť, ale zatiaľ sa tak nestalo. Asi 40 % sveta rezolútne odmieta prijať systém podobný tomu americkému, demokracia po vstupe do nového tisícročia podľa Freedom House dokonca mierne upadá.
Ľudia začínajú premýšľať o tom, že rozšírenie demokracie a ľudských práv medzi rokmi 1945-2000 bolo skôr dôsledkom toho, akú moc vo svete mali Spojené štáty. Američania sú ale stále presvedčení, že sila ich krajiny zabezpečí víťazstvo nad prípadnými súpermi. Zvážme ale možnosť, že sa spojí Čína s Ruskom. Obe krajiny sú, čo sa týka príjmov na hlavu, chudobnejšie ako USA, čo odráža menšiu efektivitu ich ekonomického a politického systému. Zároveň sú ale dlhodobo schopné udržať si kontrolu nad veľmi rozsiahlym územím a populáciou.
Obe krajiny teraz navyše stoja v jasnej opozícii, čo sa týka amerického vplyvu vo svete. V prípade Ruska je to ešte oveľa viac viditeľné ako u Číny. Rusko a Čína vyriešili spory, ktoré medzi nimi boli po druhej svetovej vojne a teraz sú to de facto spojenci. Bolo by teda dobré porovnať vzniknuté protistrany.
| USA | Rusko+Čína | pomer Rusko+Čína/USA | |
|---|---|---|---|
| veľkosť populácie | 319 | 1513 | 4,74 |
| HDP (2013 v biliónoch) | 16,8 | 19,6 | 1,17 |
| Nominálny HDP (2013 v biliónoch) | 16,8 | 11,6 | 0,69 |
| Podiel na globálnom výstupe výrobného sektora (%) | 17,4 | 24,7 | 1,42 |
| Počet aktívnych vojakov (v miliónoch) | 1,37 | 3,05 | 2,23 |
| Počet nukleárnych hlavíc (v tisícoch) | 7315 | 8250 | 1,13 |
| Veľkosť ropných rezerv (milióny barelov) | 26,5 | 105,6 | 3,98 |
| Veľkosť rezervy uhlia (milióny ton) | 247 | 271 | 1,1 |
| Veľkosť rezervy plynu (bilióny kubíkov) | 9,5 | 51,8 | 5,45 |
| zdroj: Wikipédia | |||
Okrem nominálneho produktu sú na tom USA vo všetkých prípadoch horšie. Niektoré čísla je ale ťažké porovnávať. Spojené štáty majú lepšie technológie a sú schopné vyťažiť viac rezerv, jadrové hlavice sa musia rozdeliť na strategické taktické, vývoj HDP bude ešte viac nahrávať Číne, atď.
Podľa niektorých názorov navyše Rusko a Čína nie sú žiadnymi spojencami. To isté platilo aj o USA a Číne v poslednej fáze studenej vojny. Predikcie hovoriace o tom, že Rusko a Čína sa dostanú do konfliktu ohľadom ruských území na Ďalekom východe, sa ukázali ako nezmyselné a obe krajiny úzko spolupracujú. Spojené štáty môžu na druhej strane spoliehať na rad spojencov, vrátane Francúzska, Veľkej Británie či Nemecka. Dokonca sa domnievam, že budovanie takých spojeneckých vzťahov je tým najlepším spôsobom, ako čeliť spojenectvu Ruska a Číny.
Každopádne by z uvedeného malo byť jasné, že Spojené štáty dnes nečelia spojencom, ktorých zdroje by boli oveľa menšie. Nie sú teda v situácii ako na konci druhej svetovej vojny či vojny studenej. Henry Kissinger si bol toho vedomý. Preto hovoril, že Spojené štáty musia mať vždy bližšie k Rusku alebo k Číne v porovnaní s tým, ako sú si blízke Rusko a Čína navzájom. V posledných rokoch to ale nebolo možné. Nová studená vojna nás snáď nečaká. Aj tak ale musíme byť ohľadom našich zdrojov úprimní sami k sebe.
Autorom je ekonóm Noah Smith
