oPeniazoch.sk, Poštová banka Foto: SITA
Viaceré prieskumy potvrdzujú, že Slovákov trápi predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti. Medzi jednotlivými regiónmi ale existujú neprehliadnuteľné rozdiely nielen v nezamestnanosti, ale aj výške príjmu, počte úverov, či cene nehnuteľností.
Najdlhšie rady nezamestnaných nájdeme na úradoch práce v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, kde je bez práce každý piaty resp. šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. Najnižšiu mieru nezamestnanosti naopak eviduje bratislavský región, len 5,2 %.
Mať zamestnanie je dôležité, naša životná úroveň ale závisí hlavne od toho, koľko si dokážeme zarobiť a čo si za to môžeme kúpiť. Najviac, v priemere cca 1 100 EUR v hrubom, zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach pracujúci v prešovskom regióne a to v priemere len 624 EUR mesačne.
Nie každý Slovák ale pracuje a príjmy slovenských domácností sa tak skladajú okrem miezd zamestnancov a príjmov živnostníkov aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok. Asi nie je prekvapením, že najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na 1 člena domácnosti v Bratislavskom kraji a to 565 EUR. Najnižší príjem, len 369 EUR, má každý mesiac k dispozícii člen domácnosti v Prešovskom kraji, teda v regióne, kde sú aj mzdy najnižšie.
Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na 1 člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj (501 EUR) a najnižšie zase Prešovský kraj (320 EUR). Naprieč celou republikou ale platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Potenciálne najviac pritom dokážu každý mesiac usporiť domácnosti v Bratislavskom kraji (64 EUR na 1 člena) a najmenej v Žilinskom kraji (42 EUR).
Najvyššie vklady v bankách majú opäť obyvatelia Bratislavského kraja a to vo výške 16 018 EUR na hlavu. V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne 4 až 5 násobne vyššie ako v ostatných regiónoch. A v porovnaní s najnižšími vkladmi v Prešovskom kraji, 2 719 EUR na obyvateľa, je to až 6 násobne viac.
Obyvatelia bratislavského regiónu majú však nielen najvyššie vklady v bankách, ale aj najvyššie úvery a to až 13 099 EUR na osobu. Bankám tak dlžia v priemere 5 až 6 násobne viac ako obyvatelia ostatných regiónov. V drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných ako v nich uložených.
Bývanie je najčastejší dôvod, kvôli ktorému idú Slováci do banky a požiadajú o úver. Najlacnejšie nehnuteľnosti sú v Nitrianskom kraji, kde 1 m2 vyjde v priemere na 582 EUR. Naopak, najdrahšie byty a domy predávajú v Bratislavskom kraji, kde ich cena dosahuje až 1 645 EUR za 1 m2 a je teda 2 až 3 násobne vyššia ako v ostatných regiónoch. Pri cenách bytov a domov sú tak regionálne rozdiely ešte výraznejšie ako v prípade platov. Aj preto je ekonomická dostupnosť bývania najvyššia v Trenčianskom a Nitrianskom kraji, kde si obyvateľ z hrubého mesačného platu môže dovoliť kúpiť 1,19 resp. 1,16 m2 nehnuteľnosti. Naopak, najmenej si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan a to iba 0,67 m2 nehnuteľnosti. Na druhej strane je ale v Bratislave a jej okolí nižšia nezamestnanosť, a preto môže na kúpu bytu či domu pomýšľať viac ľudí.
