oPeniazoch.sk, lad Foto: SITA
Ak bude pokračovať súčasné tempo rastu svetovej populácie a zároveň aj priemyselná produkcia bude efektívnejšia, nevyhnutne sa dostaneme pred otázku globálnej krízy zamestnanosti, zverejnila nedávno vo svojej analýze Svetová banka. Ide o dva zdanlivo nesúvisiace, ale dôsledkami synergické trendy, ktoré zasiahnu v prvom kole predovšetkým regióny s drahšou pracovnou silou najmä v Európe a Severnej Amerike, ale rovnako aj rozvinutejšie oblasti Ázie.
Že o čom je vlastne reč? Kým do konca devätnásteho storočia zabezpečovalo početnej množine ľudí živobytie poľnohospodárstvo, od začiatku dvadsiateho storočia prevzal úlohu "najväčšieho zamestnávateľa" priemysel. A od polovice minulého storočia to bol sektor služieb, ktorý absorboval prebytočné masy z čoraz efektívnejšej veľkovýroby. Avšak v rozvinutých krajinách sektor služieb spomaľuje, zatiaľ čo efektívnosť výroby v nebývalom rozsahu napreduje. Navyše sa výroba presúva do krajín a regiónov s lacnejšou pracovnou silou.
Dnes už neplatí, že nové, drahé technológie debutujú v západných európskych továrňach, aby sa po strednej a východnej Európe nakoniec usadili v jednej z výrobných spoločností v Ázii. Jeden príklad za všetky, taiwanská spoločnosť Foxconn má v Číne 21 fabrík a zamestnáva asi 1,2 milióna ľudí. V spoločnosti, ktorá vyrába aj pre Apple, má priemerný pracovník mesačný plat v prepočte asi 200 -280 eur. Za to musí v čase premiéry vyrábaného produktu odpracovať hoci aj 18 hodín denne. To je jedným z dôvodov prečo sú štrajky ale aj samovraždy na dennom poriadku. Samozrejme západné médiá okamžite po týchto prípadoch siahnu a vytvárajú tak dosť nepríjemnú atmosféru okolo drahých a špičkových „trendy“ výrobkov, v domácom prostredí nastavených ako humánnych. Napríklad taký Tim Cook sa dostal pod paľbu médií pred dvoma rokmi, zažiadal o 60-hodinový pracovný týždeň pre svoje výrobné spoločnosti v Taiwane. Ale netreba zbytočne haniť Apple, veď takmer 40 percent svetových elektronických výrobkov vyrába práve Foxconn. Čiže ak by sme chceli ignorovať výrobky, ktoré vzišli z pásov, kde sa využíva lacná pracovná sila, nebude ľahké vôbec niečo kúpiť. To znamená, že väčšina výrobcov elektroniky volí zvyčajne lacnú pracovnú silu v Ázii, ale tá sa samozrejme do ceny tovaru nepremietne, pretože sú prednejšie záujmy majiteľov, akcionárov.
Ale ani taký Foxconn pod paľbou kritiky nemôže strčiť hlavu do piesku, čo sa týka nízkej mzdy, práce nadčas a neuveriteľne preplnených ubytovacích kapacít pre svojich zamestnancov, aspoň z pohľadu Európana. Na jednej strane zvýšil 500 tisíc pracovníkom mzdy, aspoň tým, ktorí pracujú neďaleko Hong Kongu, na druhej strane, je pripravený presunúť výrobu do vnútornejších chudobnejších oblastí. Inými slovami, už aj v Číne začalo sťahovanie výroby do lacnejších regiónov. Ale to nie je všetko, Foxconn oznámil, že automatizuje niektoré linky, aby neustále vyššie mzdy, viac prestávok a celkovo lepšie podmienky žiadajúcich pracovníkov nahradil menej náročnými robotmi.
Bolo by chybou zamerať sa len na jedinú firmu, veď Svetová banka uvádza, že ide o celosvetový trend. Podľa nej ak sa do roku 2030 nepodarí vytvoriť globálne 600 miliónov nových pracovných miest, čaká nás celosvetový krach. Zrejme na tom niečo bude, prvé príznaky vidíme už dnes, keď sa po hospodárskej kríze trh práce akosi ťažšie regeneruje, než tomu bolo po kríze v rokoch 1929-1932. Okrem toho registrovali vlani v 20 najsilnejších ekonomikách sveta (G20) až 100 miliónov nezamestnaných, 447 miliónov ľudí sa muselo uspokojiť so mzdou nižšou ako dva doláre na deň.
V súčasnej dobe však nie je jasné v akej sfére sa nové pracovné miesta vytvoria, veď rastúca populácia a automatizácia výroby pôsobia na proces protichodne. Ak namiesto ľudí budú čoraz viac pracovať roboti, počet nezamestnaných neustále porastie, čo môže spôsobiť nielen kolaps sociálnych systémov, ale vážne naštrbiť aj platbyschopný efektívny dopyt, ktorý dnes absorbuje to nekonečné množstvo tovaru, čo vo veľkom nonstop chrlia čoraz viac automatizované továrne. Situácia je závažnejšia, než aké východisko ponúkli ministri financií G20 a centrálnych bánk v nedávno dohodnutých záveroch v Sydney. Alebo skutočne stačí naštartovať ekonomiku a pracovné miesta už nebudú viac problémom?
Experti na demografiu preedpokladajú, že počet obyvateľov porastie do konca 21. storočia rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, a to kvôli vyššej pôrodnosti v subsaharskej Afrike. Podľa nich je 80 percentná pravdepodobnosť, že počet ľudí na planéte, ktorý v súčasnosti predstavuje 7,2 miliardy, sa zvýši do roku 2100 na úroveň medzi 9,6 miliardy a 12,3 miliardy. A rovnako pravdepodobné je, že africká populácia vzrastie do konca storočia z terajšej miliardy na úroveň medzi 3,5 miliardy a 5,1 miliardy. Demograf OSN Patrick Gerland z Washingtonskej univerzity sa domnieva, že krajiny subsaharskej Afriky, ktoré už majú veľkú populáciu a vysokú úroveň plodnosti, sa najviac zaslúžia o celkový rast obyvateľstva vo svete. Ide najmä o štáty, ako je Nigéria, Tanzánia, Kongo, Niger, Uganda, Etiópia, Keňa, Zambia, Mozambik a Mali. Vedci predpokladajú, že ázijské obyvateľstvo, ktoré teraz tvorí 4,4 miliardy ľudí, dosiahne vrchol asi piatich miliárd osôb v roku 2050 a potom začne klesať. Tiež odhadujú, že počet obyvateľov v Severnej Amerike, Európe a Latinskej Amerike zostane do roku 2100 v každej z týchto oblastí pod jednou miliardou.
Svetová populácia dosiahla jednu miliardu na začiatku 19. storočia a zdvojnásobila sa na dve miliardy v 20. rokoch minulého storočia. V 90. rokoch dosiahla už šiesť miliárd a v roku 2011 sedem miliárd.
