oPeniazoch.sk, tmz Foto: SITA
BRATISLAVA – Matka centrálnych bánk varuje. Svet je náchylný zopakovať veľkú finančnú krízu z rokov 2007-2009.
Úrokové sadzby sú na rekordných minimách, čo môže spôsobiť nové bubliny a ich náhle prasknutie. Dlhové bremeno štátov nikdy nebolo tak vysoké a riziká nereformovaných ekonomík zostávajú. Navyše sa do smrtiaceho koktejlu primiešali aj rozvíjajúce sa trhy.Šéf Banky pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements) varuje svetovú ekonomiku. Investori v snahe zarobiť ignorujú riziká, čo môže mať nepríjemné následky. Spoliehajú sa pri tom na netradičné monetárne prostriedky centrálnych bánk, ktoré v potrebe zahasiť krízu, vytiahli a pomaly ich sťahujú. Prívaly lacných peňazí nebudú dostupné večne, skôr či neskôr sa musia skončiť. Jaime Caruana z Banky pre medzinárodné zúčtovanie hovorí, že svetová ekonomika je omnoho náchylnejšia ku kríze ako tomu bolo v roku 2007. Dlh rozvinutých ekonomík odvtedy stúpol o 20% na celkových 275% HDP.
Kvantitatívne uvoľňovanie totiž spôsobilo, že lacný kredit sa prelial z vyspelých ekonomík do rozvíjajúcich sa trhov ako napríklad Čína, Brazília, Turecko. To spôsobilo boom na realitnom trhu, kde sa mohutne zainvestovalo do nehnuteľností. Zvýšenie úrokových sadzieb alebo obmedzenie lacných peňazí by tieto investície mohlo dostať na kolená. „Pozorne sledujeme situáciu. Keď sme boli znepokojení vysokým zadlžením pred rokom 2007, teraz nemôžeme byť oveľa pokojnejší,“ povedal Caruana pre britský Telegraph. Banka tiež vo výročnej správe varovala pred akciovými trhmi, ktoré boli v „eufórii“. Všetky svetové ukazovatele vzrástli pri ultra nízkych úrokoch. Predpovedať ďalšiu krízu si však Caruana netrúfa.
„Ako povedal Keynes, trhy môžu zostať dlhšie iracionálne ako vy solventný,“ tvrdí Caruana. Po páde Lehman Brothers pôsobili rozbiehajúce trhy v Ázii ako brzda. Dnes už tomu tak nie je. Lacná likvidita zo Spojených štátov, Európy a Japonska zaplavila aj ich. Teraz už môže ohnisko krízy vypuknúť kdekoľvek. Len od roku 2008 rozvíjajúce sa trhy nahromadili 2 bilióny dolárov dlhov v cudzej mene. Týka sa to hlavne Číny. Za posledných 5 rokov tamojší trh prešiel veľkým boomom v sektore nehnuteľností. Švajčiarska banka však vidí ako obranu 4 bilióny finančných rezerv na čínskych účtoch, ktoré nazýva Maginotovou líniou, čo bol vojenský val na francúzsko-nemeckej hranici.
BIS, ktorá funguje od roku 1930 a má sídlo v Bazileji, varovala už aj pred pádom Lehman Brothers. Bola zástancom programu QE, ale teraz pred prílišným spoliehaním sa na lacné peniaze varuje. Najradšej by videla nárast úrokových sadzieb. „Súkromné a verejné dlhy pokračujú v náraste, ekonomiky stále nenapredujú silnejším tempom a náboje monetárnej a fiškálnej politiky sú už vystrieľané. Po určitom čase politické opatrenia strácajú na efektivite a môžu zabetónovať tie problémy, ktoré mali odstrániť,“ píše sa vo výročnej správe.
Debatu o stave svetovej ekonomiky víta aj Caruana. „Je dobré o tých veciach hovoriť, ale bojovať s dlhmi ešte väčšími dlhmi nie je správne,“ povedal. Zároveň hovorí, že kvantitatívne uvoľňovanie najsilnejšej ekonomike sveta pomohlo. No monetárna politika Federálnych rezerv má svoje limity. Pre väčšinu ekonómov má QE nevyspytateľné následky. Strašiaka deflácie sa šéf BIS taktiež neobáva. Nechce porovnávať dnešnú situáciu so stavom v 30 rokoch minulého storočia, keď vypukla dovtedy najhoršia finančná kríza. Dnes sa tešíme omnoho viac stabilizačným faktorom ako napríklad sociálne benefity štátov. Deflácia je veľkým strašiakom najmä pre príliš zadlžené štáty, pretože by ohromne narástla dlhová údržba. Naopak inflácia dlžníkom praje. Medzinárodný menový fond by bol preto najradšej, keby štáty podstúpili infláciu, aby zosekali úrovne dlhov. To sa však určite nebude páčiť bežným občanom, ktorých úspory by stratili na hodnote.
Liekom by mohli byť politické reformy liberalizujúce ekonomiky vyspelých štátov. Tie sú zaťažené objemným „welfare“ štátom, ktorý stráca dynamiku. Banka tiež odporúča prísnejšie kapitálové požiadavky. Inými slovami, aby banky mali dostatočný vankúš v prípade nečakaného rizika. A samozrejme zvýšenie úrokových sadzieb. Ibaže tento krok by predražil financovanie dlhu všetkých štátov a politici by veľmi neradi k nemu pristúpili.
