Čiarový kód oslavuje 40-ku, po prvýkrát pípol na žuvačkách v Amerike

oPeniazoch.sk, ČTK,ČT24 Foto: SITA

Čiarový kód sa pre komerčné účely začal používať presne pred 40 rokmi v americkom Ohiu. Historicky prvým oskenovaným tovarom v ostrej prevádzke bola sada desiatich balíčkov žuvačiek za 67 centov. Zavedenie automatickej identifikácie produktov umožnilo okamžité a bezchybné zadávanie ich cien. To sa do tej doby neobišlo bez zdĺhavého manuálneho označovania.

Patent na čiarový kód si zaregistroval istý Američan Norman Joseph Woodland už v roku 1952. Traduje sa historka, že sa mu vnukla myšlienka keď sa na pláži hrabal v piesku. Od podania patentu muselo ešte prejsť viac ako štvrťstoročie, než sa čiarový kód presadil. Systém rovnobežných pruhov sa prvýkrát v praxi využil 26. júna 1974 v obchode v americkom meste Troy. Onen konkrétny balíček žuvačiek si teraz môžete pozrieť vo Smithsonovskom inštitúte, výskumnej a vzdelávacej inštitúcie v Spojených štátoch, píše The Globe And Mail.

Čiarový kód spôsobil revolúciu v nakupovaní až o dekádu neskôr. K masovejšiemu nasadeniu čiarového kódu v obchodoch došlo až v osemdesiatych rokoch, kanadským predajcom to trvalo ešte o niečo dlhšie. Mnoho z nich prešlo na nový systém až začiatkom 90. rokov. Možno to spôsobila počiatočná podozrievavosť. Podľa magazínu Wired sa proti čiarovému kódu zdvihla vlna odporu. Niektorí odporcovia varovali, že čiarový kód je výmyslom diabla, najmä v nadväznosti na konšpiračné teórie a obávaného čísla 666. Všetky kódy totiž v sebe majú zakódované číslo 666 v nich. Čiarové kódy, ako už samotný názov napovedá, sa skladajú z radov pruhov rôznych šírok a vzdialeností od seba. Každá číslica má dva riadky kódu. Kód pre číslo šesť sú dve tenké čiary, kúsok od seba. "Ovládacie kódy" vľavo, uprostred a vpravo sú práve dve tenké čiary.

Objavovali sa však aj serióznejšie obavy. Niektorí obchodníci neverili, že bude zákazníkom skutočne naúčtovaná tá správna cena. Bolo pre nich skrátka ťažké zvyknúť si na to, že cena nie je napísaná na všetkých položkách v nákupných košíkoch. V roku 1974 tak napríklad manažér obchodu s potravinami v kanadskom meste Dorval ponúkol svojim zákazníkom ceruzky pre prípad, že by si na zakúpený tovar chceli napísať jeho cenu. Niektorí túto možnosť využili.

Obavy z používania čiarového kódu však boli rýchlo zažehnané, výhody vysoko prevážili nad negatívami. Pokladníčky už nemuseli vyťukávať dlhá čísla produktov a firmy získali lepší prehľad o svojich príjmoch a inventári. Zmenšili sa aj rady pri pokladniach. "Dnes je pritom čiarový kód jednou z najdôveryhodnejších značiek na svete," upozorňuje Art Smith, generálny riaditeľ neziskovej organizácie GS1 Canada, na paradoxné začiatky čiarového kódu. Organizácia GS1 Canada sa aktuálne zameriava na rozšírenie čiarových kódu do kanadských nemocníc. Tvrdí totiž, že ich užívanie zníži pravdepodobnosť výskytu ľudskej chyby a komplikácie u pacientov. "Pokiaľ bude kód na pacientovom zápästí a aj na lieku, ktorý mu sestra podáva, bude všetko jednoduchšie," uvádza Art Smith.

Generálny riaditeľ Smith tiež dodáva, že budúcnosť čiarových kódov vidí v spojení s inteligentnými telefónmi. Tie by zákazníkom poskytovali užitočné informácie o potravinách. Napríklad akú alergickú reakciu môže daná potravina a jej zložky vyvolať alebo aké zdravotné výhody prináša jej konzumácia.

V bývalom Československu začal čiarový kód ako prvý obchod používať v roku 1985 pražský Dom elegancie. Na dlhú dobu to ale bola len prvá lastovička. Tuzemské obchody nedisponovali technickým vybavením pre automatický zber dát. Do roku 1989 sa tak čiarové kódy v Československu tlačili väčšinou len na obaly tovaru určeného na vývoz na západ. Ale problém bol v začiatkoch v Československu aj s tlačou samotných čiarových kódov. Chýbala špeciálna tlačiarenská technika. Prvé vytlačené kódy boli anglické, pretože Československo ešte vtedy nemalo zaregistrovaný vlastný číselný kód u nadnárodnej organizácie. Tovar sme tak vyvážali do Anglicka ako anglický.

• Zdieľať

• Tip na článok?