oPeniazoch.sk, Project Syndicate Foto:SITA
Ak sa lepšie pozriete okolo seba, zbadáte na obzore novú technologickú revolúciu. Všadeprítomná digitálna sieť vytvára "inteligentné mestá". V rôznych častiach sveta sa opäť črtá široké spektrum implementačných modelov.
Mais oui! Ale áno! Ako vie každý francúzsky žiak piatej triedy, internet bol vynájdený v Paríži. Volal sa MINITEL, čo bola skratka pre Médium interactif par numérisation d’information téléphonique. Išlo o sieť obsahujúcu takmer deväť miliónov terminálov, ktoré umožňovali ľuďom a organizáciám prepájať sa medzi sebou a vymieňať si informácie v reálnom čase. MINITEL zaznamenal boom v 80. a 90. rokoch, kedy podporoval rad rôznych onlineových aplikácií, ktoré predvídali globálne internetové šialenstvo. Potom začal pomaly upadať a nakoniec bol vyradený z prevádzky, pretože globálnu nadvládu získal "naozajstný" internet.
MINITEL aj internet boli založené na vzniku digitálnych informačných sietí. Stratégia ich zavádzania sa však diametrálne líšila. MINITEL bol systém budovaný zhora dole, veľký projekt spustený francúzskou poštovou službou a národným telekomunikačným operátorom. Fungoval dobre, ale jeho nepružná architektúra a patentované protokoly zákonite obmedzovali jeho potenciálny rast a inovácie.
Internet sa naproti tomu vyvíjal zdola hore a podarilo sa mu uniknúť počiatočným výzvam k regulácii zo strany telekomunikačných gigantov. Nakoniec sa z neho stal chaotický, ale revolučný "menič sveta", ako ho poznáme dnes. Alebo aj ak "dar od Boha", ako sa nedávno vyjadril pápež František.
Všadeprítomná digitálna sieť preniká do fyzického priestoru a dáva možnosť vzniku "internetu všetkého" čím je "inteligentné mesto" popretkávané životodarnými vlásočnicami sietí. A v rôznych častiach sveta sa opäť rysuje široké spektrum implementačných modelov.
V Spojených štátoch je všeobecná myšlienka inteligentného mestského priestoru kľúčovým predpokladom súčasnej generácie úspešných start-upov. Jedným z najnovších príkladov je Uber, aplikácia pre inteligentné telefóny, vďaka ktorej si ktokoľvek môže zavolať "taxi" alebo byť vodičom. Činnosť firmy Uber polarizuje názory. Na jednej strane kvôli nemu protestujú a štrajkujú po celom svete, ale najmä v Európe, na strane druhej bola jeho hodnota nedávno ocenená na stratosférických 18 miliárd dolárov.
Ak neberieme do úvahy Uber, potom o nových hraniciach digitálnych informácií obývajúcich fyzický priestor vypovedá tiež termostat so schopnosťou učenia sa Nest, webová stránka pre zdieľanie bytov Airbnb alebo práve ohlásený "operačný systém domácností" od firmy Apple. To je len niekoľko príkladov. Podobné prístupy dnes sľubujú revolučnú premenu väčšiny aspektov mestského života od dochádzania do práce cez spotrebu energie po osobné zdravie. Všetky tieto iniciatívy sa tešia dychtivej podpore fondov rizikového kapitálu.
V Južnej Amerike, Ázii a Európe vlády na všetkých úrovniach rýchlo objavujú potenciálne prínosy budovanie "inteligentných" miest a pracujú na uvoľnení značných investícií do tejto oblasti. Rio de Janeiro buduje kapacity vo svojom "Centre inteligentných operácií", Singapur sa chystá začať ambiciózny projekt "Inteligentný štát" a Amsterdam nedávno vložil 60 miliónov eur do nového centra mestských inovácií s názvom Amsterdamské metropolitné riešenia. Program Horizont 2020 Európskej únie vyčlenil pre roky 2014-2016 sumu 15 miliárd eur, ide o značný objem prostriedkov určený na myšlienku inteligentných miest, najmä v čase prísnych fiškálnych obmedzení.
Ako je však možné tieto financie najefektívnejšie využiť? A je alokácia obrovských objemov verejných peňazí vôbec správnou cestou, ako stimulovať vznik inteligentných miest?
Vláda rozhodne hrá významnú úlohu pri podpore akademického výskumu a presadzovania aplikácií v odboroch, ktoré môžu byť pre rizikový kapitál menej lákavé. Hlavne v nepríťažlivých, ale kľúčových sférach, ako je nakladanie s komunálnym odpadom alebo vodohospodárstvo. Verejný sektor môže v týchto projektoch podporovať využívanie otvorených platforiem a štandardov, čo by urýchlilo ich zavádzanie v mestách po celom svete. Barcelonská iniciatíva "mestského protokolu" predstavuje krok týmto smerom.
Zo všetkého najdôležitejšie však je, že vlády by mali využívať svoje prostriedky na rozvoj inovačného ekosystému budovaného zdola smerom hore a smerujúceho k vytváraniu inteligentných miest podobných tým, ktoré dnes vyrastajú v USA. Politici musia prekročiť hranice podpory tradičných liahní tým, že vytvoria a budú udržiavať regulačné rámce, ktoré umožnia inováciám prekvitať. Ak vezmeme do úvahy právne prekážky, ktoré neustále sužujú aplikácie typu Uber či Airbnb, je táto úroveň podpory bolestne potrebná.
Súčasne s tým by sa vlády mali vyhnúť pokušeniu hrať deterministickejšiu a zvrchovanejšiu úlohu. Nie je ich výsadným právom rozhodovať o tom, aká by mala byť budúca inovácia inteligentného mesta, alebo v horšom prípade míňať peniaze občanov na vylepšovanie postavenia nadnárodných technologických spoločností, ktoré sa dnes v tomto odbore snažia presadiť. Konfekčné, patentmi chránené a zvyčajne ťažkopádne ponuky týchto spoločností predstavujú cestu, ktorej by sme sa mali za každú cenu vyhnúť. Inak sa raz prebudíme a zistíme, že sme sa ocitli v MINITEL City.
Autormi sú Carlo Ratti a Matthew Claudel.
