oPeniazoch.sk, FT Foto: SITA
Mzdy výkonných riaditeľov sú o poznanie vyššie ako mzdy "obyčajných smrteľníkov". Hlavným dôvodom ich úspechu však nie je len inteligencia a psychická odolnosť, ale aj ich výška, píše The Financial Times.
Britský denník uverejnil závery nového výskumu švédskej armády. Švédi do tohto výskumu zahrnuli mužov narodených medzi rokmi 1952 až 1978, ktorí nastúpili do výkonu povinnej vojenskej služby.
Výskum v priebehu rokov sledoval, aké vzdelanie títo muži dosiahli, aké vysoké boli ich príjmy, alebo či sa vypracovali na pozíciu šéfa nejakej spoločnosti a či to bola firma malá, alebo veľká, štátna či súkromná. Konečná vzorka mužov obsiahla 1,3 milióna jedincov, pričom 41 tisíc z nich pôsobilo vo funkcii výkonného riaditeľa.
Výkonní riaditelia veľkých spoločností preukazujú lepšie prepojenie kognitívnych a nekognitívnych zručností . Kognitívne odrážajú úroveň nášho verbálneho porozumenia, schopnosť manipulovať so slovami a číslami, čítať a písať, spracúvať informácie, ďalej sem zahŕňame poznávacie zručnosti, rozlišovanie tvarov a figúr aj náš um dopĺňať čiastkové informácie a poznatky do systémov a celkov. Do nekognitívnych zručnosti patrí motivácia, sociálna zrelosť jedinca, jeho emocionálna inteligencia a stabilita.
Tento švédsky výskum pritom nadväzuje na ďalšie štúdie, ktorých závery priniesli zhodné zistenia. Výška človeka je priamo úmerná úspechu v zamestnaní. Výkonní riaditelia sú vzrastom vyšší ako približne 90 % švédskej populácie. A to dokonca aj v porovnaní s takými profesiami ako sú lekári alebo právnici. Napríklad v roku 2004 písal časopis The Journal of Applied Psychology o tom, že jeden centimeter nad priemernou výškou zodpovedá navýšenie platu o priemerne 789 dolárov ročne.
Samuli Knupfer, spoluautor výskumu, nevidí žiadny dôvod v tom, prečo by výsledky tohto výskumu nemohli byť aplikované aj na ďalšie vyspelé krajiny sveta. Z tohto hľadiska podľa neho Švédsko nepredstavuje žiadnu výnimku. Vedci sa však v interpretácii týchto záverov nezhodnú. Jedni v nich vidia tradičné evolučné princípy, teda presvedčenie, že v prírode je vyšší jedinec tým silnejším. Podľa druhej skupiny však ide len o obyčajný psychologický trik. Nadpriemerná výška evokuje väčšiu mieru sebavedomia. Toto sebavedomie potom psychologicky negatívne ovplyvňuje tých, ktorí majú nižšiu sebadôveru.
