oPeniazoch.sk, mises Foto: YT
Slová slávneho Oscara Wildea sa výborne hodia aj do ekonomickej teórie. Jeden zo zdanlivo zabudnutých aspektov zlých investícií je aj vplyv populárne vnímaných produktov, služieb a životného štýlu.
Zlé alokovanie zdrojov. Tento pre niekoho komplikovaný pojem je veľmi ľahko pochopiteľný. Predstavte si nasledujúcu situáciu. Vláda sa rozhodla, že autá sú nebezpečné, a preto by malo viac ľudí šoférovať kamióny. Na podporu používanie nákladných vozidiel vláda ponúkne jednoduchý úver na nákup. Zjednodušený prístup k peniazom na nákup nákladiakov vytvorí umelý nárast dopytu po týchto vozidlách. Pre výrobcov nákladných automobilov to bude zvýšenie výnosov a zisku na úkor iných odvetví. V kocke ide o zlé alokovanie investícií, kapitál sa cez vládne intervencie dostáva odniekadiaľ niekam inam.
Zlé alokovanie zdrojov je termín zvyčajne vyhradený pre zlé investovanie vytvorené úverovou expanziou. Ale akékoľvek vládna intervencia v ekonomike vytvára zlé investície, či už je to program pre pôžičky, regulácia, alebo iné hospodárske intervencie.
Rovnaký efekt by mohla vyvolať regulácia. Predpokladajme, že všetci naši vzoroví vodiči majú vodičák na všetky skupiny vozidiel. Za normálnych okolností by jazdili osobným autom. Vláda ale zavedie reguláciu, a za vodičáky na osobné autá bude vyberať extra ročný poplatok. Rovnako ako v prípade úveru, by to spôsobilo nerovnováhu, lebo kto by si už kupoval osobné auto, ak by musel ročne platiť povinný poplatok za jeho šoférovanie? Samozrejme na nákladiak by tieto extra výdaje neboli. S najväčšou pravdepodobnosťou by nakúpili nákladné autá. Príjmy odklonené od výroby osobných áut smerom ku kamiónom majú za následok menší trh pre osobné automobily.
Vládne intervencie, v akejkoľvek forme, spôsobujú zvýšenie príjmov pre priemysel nákladných automobilov. Toto zvýšenie príjmov znamená väčšie marketingové rozpočty pre výrobcov nákladných automobilov. Väčšie marketingové rozpočty dovoľujú uverejňovať ďalšie inzeráty s vychvaľovaním predností kamiónov pred osobnými autami. Bude sa míňať viac peňazí na vytváranie a podporu výskumu, ktorý odhaľuje negatívne rysy iných typov vozidiel. Vďaka väčším marketingovým rozpočtom, môžu so svojim posolstvom zasiahnuť masy ako nikdy predtým.
Čo robí tieto marketingové správy nebezpečnými ak sú skutočne založené na pravde? Na trh sa dostáva významné množstvo výskumu o nákladných automobiloch, ktoré by inak nikdy nevznikli. Tým pádom ani informácie o výhodách nákladiakov by sa k ľuďom nikdy nedostali. Tým, že by vlastne neexistovali konkurenčné správy, vznikla by dokonalá pôda na šírenie dezinformácie. To všetko je výsledkom vládnej intervencie do ekonomiky.
Ďalším príkladom je vzdelávanie. Vysokoškoláci tvrdia, že im získanie vzdelania pomôže k potenciálne vyšším zárobkom. Ale zlé alokovanie zdrojov v oblasti vysokoškolského vzdelávania môže nasýtiť ekonomiku vysokoškolákmi bez toho, aby niekomu zišlo na um, že je možné dobre zarábať aj bez titulu.
Vezmime si príklad, kedy mladý človek zaplatil za štyri roky štúdia 60 000 dolárov. Je to skutočne najlepší spôsob prípravy na jeho kariéru v podnikaní? Suma 60 000 dolárov postačuje na pokrytie priemerných nákladov na štart dvoch malých podnikov. Z vlastnej skúsenosti viem, že niektoré podnikateľské plány sa dajú otestovať na trhu počas troch mesiacov za 4000 dolárov. Podľa tohto prepočtu by ctižiadostivý podnikateľ mohol vyskúšať za štyri roky 15 rôznych obchodných modelov za rovnaké peniaze, ktoré dá za štvorročné štúdium. Pokiaľ ide o efektívnu prípravu na úspech, zistil som, že je ťažké uveriť, že vysokoškolské vzdelanie by dokázalo konkurovať štvorročným pracovným skúsenostiam so startupmi.
Navyše dnes už máte k dispozícii stovky nádherných vzdelávacích on – line zdrojov úplne zadarmo. Na vysokej škole som sa naučil viac z jednej hodiny video prednášky Murraya Rothbarda o Fede zverejnenej na YouTube, ako za celé moje štúdium makroekonomiky na štátnej škole. Tieto alternatívy ale nemajú taký arzenál marketingových zbraní, ako akreditované vysoké školy a vzdelávacie inštitúcie. Vláda neponúka stimuly pre alternatívy k tradičnej vysokej škole, a preto si len málo ľudí uvedomuje, že nejaká iná možnosť vôbec existuje. Čiastočná pravda, že vysokoškolské vzdelávanie ponúka cestu k lepšej budúcnosti tak silno rezonuje v spoločnosti, že by to mohla byť aj lož.
Zdravotníctvo nám poskytuje ďalší fascinujúci príklad nevyvážených správ. Patentové zákony a prísna regulácia dokážu zabezpečiť pre syntetické lieky, v porovnaní s prírodnými výrobkami, ktoré nemôžu byť patentované, premrštené príjmy. Výsledok na americkú psychiku je zrejmý. Každý produkt, ktorý neprešiel prísnym dvojitým slepým placebo testom, ktorý nebol skontrolovaný klinickými štúdiami, sa považuje za šarlatánstvo. Výrobcovia liekov platia svoj výskum z marketingových rozpočtov na úrovni stoviek miliónov dolárov. Potom nie je ťažké presvedčiť masy, že nič iné nie je tak bezpečné a zároveň účinné. I keď je pravda, že prírodné výrobky neboli tak dôkladne testované, nie sú preto nevyhnutne menej účinné a bezpečné. Tvorcovia tohto produktu si jednoducho nemôže dovoliť testovanie. Prírodné produkty tak nikdy nedostanú šancu konkurovať syntetickým, pretože hrajú v úplne inej ekonomickej lige.
Príbeh je rovnaký v takmer každej inej oblasti ekonomiky. Vládne intervencie v ekonomike manipulujú populáciu v ich rozhodnutiach pri kúpe. Výsledkom sú zlé investície, ktoré sa rýchlo premenia do tendenčných informácií a nevyvážených marketingových kampaní. V slobodnej ekonomike nie sú žiadne zvýhodnené alebo znevýhodnené strany. Najlepší produkt získa najväčšie príjmy a má najväčší marketingový rozpočet. Správy z jedného odvetvia sú vyvážené správami z konkurenčných odvetví.
Ale ekonomika to je celkom iný príbeh. Naša myseľ je ovládaná marketingovými oznámeniami o zlých investíciách, ktoré prikrývajú ekonomiku temnou hmlou čiastkových právd. Čiastkové pravdy potom maskujú celý príbeh, podsúvajú rôzne produkty a služby pričom upriamujú pozornosť na popularitu. Oscar Wilde mal pravdu. "Všetko, čo je populárne, je zlé."
Autorom je ekonóm J. Dayne Girard
