oPeniazoch.sk, iHNed Foto: SITA
Majetok Vladimira Putina sa odhaduje na 40 až 70 miliárd dolárov, ruský prezident priznáva minimum. Západné krajiny i novinári sa teraz snažia zistiť, v čom všetkom je Putinovo imanie uložené a aký je pôvod jeho majetku.
Oficiálne má len dve staré Volgy, terénnu Ladu, garáž, byt a malý pozemok. Napriek tomu žije v luxusných palácoch a je jedným z najbohatších svetových politikov. Majetok Vladimira Putina je podľa The New York Times odhadovaný na 40 miliárd dolárov. Iné odhady hovoria až o 70 miliardách. Ak by sme zaradili Putina do rebríčka najbohatších ľudí podľa agentúry Bloomberg, kde sú ale z metodických dôvodov len podnikatelia, ktorých majetok je možné preukázať, aj ten nižší odhad by ho pasoval do prvej desiatky. Prekonal by tak napríklad kompletnú štvoricu členov rodinného klanu Waltonovcov, ktorí vlastnia americký reťazec Wallmart, informujú české Hospodárske noviny. Vyšší odhad, 70 miliárd dolárov, by z neho rovno v tomto rebríčku urobil druhého najbohatšieho človeka na svete. Na Billa Gatesa by síce strácal 10 miliárd, ale o jednotky miliárd by jeho imanie prevyšovalo niekdajšiu jednotku Carlosa Slima, ba aj najúspešnejšieho investora súčasnosti Warrena Buffeta.
Kde svoj majetok Putin má a ako k nemu prišiel, sa teraz stáva čoraz dôležitejšou otázkou. Na svoje imanie je totiž Putin citlivý. Obáva sa, že by mu ho Západ mohol zmraziť. Či Západ mieri na správne spoločnosti, zaujíma aj novinárov, a objavujú sa tak informácie o akciách firiem, ktoré by mal Putin vlastniť. Navyše reportéri agentúry Reuters zistili, ako bolo financované Putinovo obrie sídlo pri Čiernom mori. Údajne z predražených zákaziek pre ruské nemocnice. Ide o stavbu v štýle talianskej renesančnej vily s vlastnou pristávacou plochou, letným divadlom a podzemnými chodbami na brehu Čierneho mora pri meste Gelendžik. Putin tu oslavoval svoje 55. narodeniny.
Podľa ruského opozičného politika Borisa Nemcova je to jeden z dvadsiatich podobných objektov. Ale tiež zatiaľ jediný prípad, kedy je skutočne dobre zdokumentovaný pôvod Putinovho majetku zvyčajne ležiaceho v spleti nepriehľadných spoločností. Stavba bola financovaná z prostriedkov na vybavenie, napríklad na röntgeny a lekárske skenery nakupované ruskou štátnou agentúrou Technointorg pre nemocnice, ktorých stavbu schválil Putin, uvádza agentúra Reuters. A dodala aj niektoré písomné dôkazy.
Išlo hlavne o prístroje nemeckej firmy Siemens. Od nej ich kupovala ďalšia spoločnosť, predala ich ďalšej a tá ich nakoniec predala ruskému štátu za nadsadené ceny. Cez reťazec rôznych firiem potom šiel rozdiel medzi pôvodnou a nadsadenou cenou na konto, ku ktorému mal prístup architekt stavajúci v Gelendžiku.
Podobnú schému objavili spravodajcovia z Reuters aj v prípade ďalších zdravotníckych projektov. Len tentoraz skončila v spoločnosti, pravdepodobne ovládanej Putinom, priamo hotovosť. Ďalšie reportáže o Putinovom majetku agentúra Reuters pripravuje.
Ruský prezident vlastníctvo vily pri Čiernom mori poprel. Plány stavby v Gelendžiku ale schvaľoval Putinov aparát a stráži ju ochranka určená len pre najvyšších štátnych predstaviteľov. Oficiálne bola majiteľom usadlosti firma Rirus, ktorú vlastní spoločnosť s anonymným majiteľom registrovaná na Cypre.
Väčšinu majetku má ale Putin zrejme inde. Podľa Spojených štátov má napríklad prístup k fondom švajčiarskej firmy Gunvor, jedného z najväčších obchodníkov s komoditami na svete. Na Gunvor uvalili po ruskom obsadení Krymu USA sankcie práve z tohto dôvodu.
New York Times navyše nedávno zverejnil správu americkej tajnej služby CIA, podľa ktorej Putin navyše kontroluje časť ropnej spoločnosti Surgutneftegaz a má podiel aj v obrovskom ruskom plynárenskom podniku Gazprom. Potvrdzuje to aj Stanislav Bělkovskij, ruský politický analytik, ktorý mal kedysi blízko ku Kremľu a Putinovi.
O tom, že časť peňazí z dcérskych spoločností Gazpromu v zahraničí išla niekam do Kremľa, sa špekuluje už od Putinovho prvého prezidentského obdobia. Podľa analytika Belkovského môže mať Putinov majetok v jednotlivých firmách celkovú hodnotu okolo 70 miliárd dolárov, uzatvára iHNed.
