oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Bestseller francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho Capital In The Twenty - First Century (Kapitál v 21. storočí), ktorý sa snaží na základe štatistík dokázať rast nerovnosti v západnom svete, obsahuje také chyby a selektívne vybrané, či dokonca vyfabrikované dáta, že to podkopáva hlavné tézy knihy. Zistil to vo svojej analýze britský denník Financial Times. Zásadné chyby v knihe nadšene prijatej ľavicou v celom svete už zistila rad amerických ekonómov.
Pikettyho kniha vyšla tento rok v angličtine a okamžite sa stala bibliou západného a najmä amerického ľavicového establišmentu v čele s vládou prezidenta Baracka Obamu. V niektorých médiách tým ekonóm získal status rockovej hviezdy. Podľa FT je ale jeho práca natoľko zaťažená chybami, že to nápadne pripomína vlaňajší prípad zistenia nezrovnalostí vo vplyvnom diele ekonómov Harvardskej univerzity Kennetha Rogoffa a Carmen Reinhardtové o zhubnom vplyve rastu štátnych dlhov na ekonomický rast.
Denník našiel chyby a nepriehľadné položky v dátových tabuľkách, na ktorých sa zakladá argumentácia celej zhruba 700 stránkové knihy. Keď redaktori dáta očistili, ukázalo sa napríklad, že údaje z Európy nevykazujú po roku 1970 žiadnu tendenciu k rastu nerovnosti, ktorú v nich našiel Piketty.
Piketty. ktorý svoju knihu propaguje po celom svete a stretáva sa s vládnymi činiteľmi v USA a inde, povedal, že o zásadných chybách nevie. Nebráni sa ale zlepšeniu svojich dát. Dodal však, že "by bol veľmi prekvapený, keby tieto zlepšenia nejako ovplyvnila základné závery o dlhodobom vývoji rozdelenia bohatstva".
Pikettyho kniha sa snaží doložiť dávno vyvrátený, ale stále znovu omieľaný marxistický mýtus o "bohatnutí bohatých a zbedačovaní chudobných" ako podstatu kapitalizmu. Napriek čoraz vyššej miere prerozdeľovania v západnom svete ekonóm dokonca tvrdí, že nerovnosť je kvôli vzostupu v posledných desaťročiach už väčšia ako pred prvou svetovou vojnou, teda v čase, keď neexistovalo prakticky žiadne sociálne prerozdeľovanie a ani progresívne zdanenie.
Túto tézu už skôr odmietol rad amerických ekonómov. Tí poukazujú na to, že Piketty predkladá údaje o vývoji len hrubých príjmov pred zdanením a bez započítania stále vyšších vládnych sociálnych transferov, čo hrubo skresľuje obraz súčasnej situácie.
Zatiaľ čo v 20. rokoch vládne transfery predstavovali menej ako jedno percento príjmov amerických domácností, v roku 2012 to už bolo 17 percent. Na príjmoch najnižšej príjmovej pätiny ľudí sa teraz transfery podieľajú približne tromi štvrtinami, uvádza ekonóm Gary Burtless z prestížneho amerického výskumného ústavu Brookings Institution. "Toto často opakované tvrdenie (o najvyššej nerovnosti od prvej svetovej vojny) je podľa najsúhrnejšej a najzmysluplnejšej definície príjmov domácnosti absolútne nepravdivé," napísal Burtless s odkazom na výrazne skvalitnené údaje nezávislého rozpočtového úradu Kongresu (CBO). Tie na rozdiel od iných dátových radov, ktoré používa Piketty, zahŕňajú aj daňové platby a príjmy z iných zdrojov než z práce, to znamená aj vládne transfery všetkého druhu.
Z dát CBO sa tak napríklad ukazuje, že reálne príjmy nízkopríjmových rodín, ktoré podľa Pikettyho od 70. rokov stagnujú, sa v skutočnosti vďaka transferom zvýšili o 50 percent. Je z nich tiež podľa Burtlessa zrejmé, že v minulom desaťročí sa príjmová nerovnosť v USA dokonca znížila, čo bol dôsledok prepadu bohatstva za krízy. Nehľadiac na to sa hlavným ťahákom Obamu a jeho demokratov pred novembrovými voľbami do Kongresu stála údajne rastúca nerovnosť a Pikettyho traktát sa im do toho skvele hodí, poznamenávajú komentátori.
"Väčšina expertov na meranie príjmov dobre vie o nedostatkoch štandardných meradiel, a je tak prekvapivé, ako málo z týchto znalostí preniklo do verejnej diskusie o nerovnosti," uvádza Burtless. "Nebrať ohľad na dosah transferov a progresívneho zdanenia na distribúciu príjmov a prosperity domácností znamená ignorovať najnákladnejšie úsilie Ameriky o zmenšenie rozdielov medzi bohatými, strednou triedou a chudobnými."
Pikettyho receptom na znižovanie nerovnosti je drastický rast zdanenia príjmov a bohatstva. Paradoxné však je, že v jeho vlastných údajoch, ktoré nezahŕňajú dane a sociálne transfery, by sa také vládne zásahy priamo nijako neprejavili.
Pikettyho závery vyvracal aj profesor Harvardovej univerzity Martin Feldstein. Piketty a ďalší podľa neho môžu kresliť obraz prudkého rastu nerovnosti v USA v 80. rokoch len vďaka tomu, že ignorujú vtedajšie dramatické zmeny v daňovom systéme. Tie ale výrazne zvýšili príjmy bohatých jednotlivcov len na papieri, to znamená v daňových priznaniach, nie príjmy skutočné.
Podľa Feldsteina je správna základná Pikettyho téza, podľa ktorej tempo návratnosti kapitálu predstihuje tempo ekonomického rastu, všetky ďalšie vyvodenia sú ale neplatné. "Hoci jeho knihu chvália zástancovia prerozdeľovania príjmov, jeho tézy sa opierajú o falošnú teóriu toho. Ako sa v trhovej ekonomike vyvíja bohatstvo. O chybnú interpretáciu dát a nepochopenie súčasného charakteru bohatstva domácností," píše Feldstein.
Francúzsky ekonóm Thomas Piketty trvá na údajoch publikovaných vo svojej knihe a odmietol kritiku denníka Financial Times. "FT sa zosmiešňuje, lebo všetci jeho spolupracovníci vedia, že vysoké príjmy rastú rýchlejšie," povedal Piketty, ktorý prednáša na parížskej ekonomickej škole a vedie školu sociálnych štúdií. Odvoláva sa na to, že využíva internetovú databázu mapujúci najvyššie príjmy sveta, ktorá je pravidelne obnovovaná.
Vo Francúzsku sa predalo 100 000 výtlačkov jeho titulu a v anglofónnom svete 400 000 výtlačkov. Táto hrubá, vyše 600 stranová kniha sa označuje za nový marxizmus, ale má aj mnoho zástancov. Je medzi nimi laureát Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Krugman, ktorý sa vyjadril, že niekto konečne napichol na vedecký meč konzervatívne ekonomické doktríny ničiacu Ameriku. Vplyvný komentátor denníka The New York Times si myslí, že toto dielo "zmení spôsob uvažovania o spoločnosti a ekonomike".
