oPeniazoch.sk, quartz Foto:SITA
Rok dozadu sa finančný svet obával, že vzhľadom k mimoriadnemu zdaneniu bankových vkladov na Cypre nastane v eurozóne, predovšetkým v periférnych krajinách, banková panika. Fronty na výber vkladov sa budú ťahať po uliciach, pričom bude hroziť pád prvého domina. Rok uplynul ako voda a dnes už len málokto spomína na Cyprus, z rozšírenia paniky nakoniec nebolo nič.
Takmer pred rokom nás bombardovali palcové titulky v novinách o tom, že Cyprus sa dokáže zo srabu vyhrabať len tak, ak jednorazovo zdaní bohatým financie, ktoré majú v bankách uložené. Zároveň sa ale upozorňovalo, že tento krok môže byť na prvý pohľad dosť nebezpečný. Podstatou nebezpečenstva bol precedens. Ak by ktorýkoľvek člen eurozóny zdanil bankové vklady, mohol by spustiť lavínový efekt nielen v ostrovnom štáte, ale v ktorejkoľvek členskej krajine eurozóny. Nedôvera, bankové panika, dlhočizné rady pred bankami a následný finančný kolaps. Nakoniec ani tento raz katastrofické scenáre nenaplnili.
Ako sa hovorí aj žiadne správy sú dobré správy. Ideálne sa to hodí na Cyperskú paniku, ktorá sa vyriešila oveľa rýchlejšie, než sa očakávalo. A kto by to bol povedal, že rok po jednorazovom zdanení bankových vkladov sa otvorilo na Cypre viac offshorových účtov, než ich tam bolo pred vypuknutím problému. Ruskí finančníci aj naďalej vytrvalo nosia peniaze do tejto krajiny, a po čase tu opäť našli daňový raj číslo jeden.
Hospodárski hráči skutočne uverili, že zdanenie bankových vkladov bola jedinečná a neopakovateľná udalosť a vo všetkom pekne pokračujú tak, ako v tom prestali, keď sa na oblohe objavili prvé búrkové mraky.
Celý príbeh má samozrejme aj kapitolu o tom, že ruskí miliardári aj napriek neslávnym udalostiach stále viac dôverujú Cypru, ako vlastnému bankovému sektoru. Hlavný odkaz je však inde. Je to skutočnosť, ako rýchlo sa po panike dokáže situácia znormalizovať. Ak na krízu dokážu úrady reagovať rýchlo a zvolia rozhodné kroky , nemusí sa spustiť dominový efekt. Ani vtedy ak sa neočakávaná strata týka majiteľov štátnych dlhopisov, ako to bolo v prípade Grécka, ani vtedy ak sa zdania bankové vklady nad určitý limit a zasiahne to sporiteľov.
Riedenie krízy v eurozóna sa dlhšiu dobu dalo akési mdlé, bojazlivé. Politici sa zdráhajú prijať opatrenia, ktoré by zarezali do živého. Prípad Grécka a Cypru však vynikajúcu ilustrujú, že ak si to situácia vyžaduje, môže si štát bez väčšieho rizika za nástroj boja proti finančnej kríze zvoliť aj čiastočný krach. Ak je to správny krok, ktorý povedie k vyriešeniu krízy, žiadnemu z investorov ani vkladateľov ani na um nezíde niekam utekať, stáť vo fronte pred pobočkou kvôli výberu, alebo nebodaj spúšťať nejaký domino efekt.
