Z chorého muža je ekonomická hviezda, vďaka východnej Európe

, vox Foto:SITA

Na konci 90. rokov bolo Nemecko nazývané "chorým mužom Európy". Dnes je jej hviezdou. Ako sa mu to podarilo za menej ako desať rokov? Rad ekonómov si myslí, že reformami na trhu práce. Podľa nášho názoru je ale hlavnou príčinou nevídaná decentralizácia rokovaní o mzdách, ktorá viedla k prudkému poklesu jednotkových nákladov práce a zvýšenie konkurencieschopnosti.

Nezamestnanosť v tejto krajine klesla približne z 5 miliónov v roku 2005 na asi 3 milióny v roku 2008. Čo bolo príčinou spomenutej decentralizácie? Inštitúcie, ktoré sú na nemeckom trhu práce aktívne, nie sú zakotvené právne. Sú autonómne, majú špecifický spôsob vedenia a stoja na vzájomných dohodách medzi zväzmi zamestnávateľov, odborov a poradných orgánov. Celý systém je tak flexibilnejší a dokáže reagovať na potrebu zmien. Často zmieňované Hartzove reformy nehrali podľa nášho názoru významnejšiu úlohu. Keby nebolo onej decentralizácie a flexibility, Nemecko by svoju konkurencieschopnosť nezvýšilo. Uvedené závery sú významné aj z hľadiska súčasného vývoja na periférii eurozóny. Krajiny ako Taliansko a Francúzsko majú výrazne centralizovanejší systém a reformy sa teda budú musieť oveľa viac spoliehať na politický proces. Nemecké skúsenosti nie sú argumentom pre reformy podobné tým Hartzovým, ale pre snahy o decentralizáciu inštitúcií trhu práce.

Prečo sa ale prednosti nemeckého systému začali ukazovať až v druhej polovici 90. rokov? Podľa nášho názoru je to tým, že v tom čase rástol fiškálny tlak daný opätovným zjednotením Nemecka a globálnou konkurenciou. Nemecké firmy neboli naďalej schopné udržať vysoké mzdy aj preto, že na nich tlačila možnosť presunutia produkcie do východnej Európy. Tá posunula centrum vyjednávacej sily od odborov ku zväzom zamestnávateľov. Odbory boli nútené prijať zníženie miezd, pretože keby tak neurobili, ich vplyv by nakoniec klesol na minimum.

"From sick man of Europe to economic superstar: Germany ' resurgence and the lessons for Europe" autormi sú Christian Dustmann, Bernd Fitzenberger, Uta Schönberg, Alexandra Spitz-Oener.

Súvisiace články

Aktuálne správy