oPeniazoch.sk, Bloomberg Foto:SITA
Aká je situácia v krajine, kde nechali padnúť banky, kde bankári neunikli zodpovednosti, kde devízové úvery vyhlásili za ilegálne?
Ak ste tipovali, že sa presunieme na Island, je to správne. Na tomto ostrove sa miera nezamestnanosti dostala za december minulého roka na 4,4 %. Je to pokles o 0,5 % oproti stavu o dva mesiace skôr.
Islandu tak vyšiel krok, ktorý sa rozhodli urobiť pred šiestimi rokmi, keď nechali tri najväčšie banky v krajine skrachovať. Problémy Islandu, na rozdiel od Grécka, nespôsobilo vysoké zadlženie, ale banky. Apetít v roku 2000 sprivatizovaných bánk, ktoré sa dostali spod prísnych regulácií, odvážne rástol. Glitnir, Landsbanki a Kaupthing využili vysoké úrokové sadzby centrálnej banky a lacné úvery v cudzích menách. Zrodil sa islandský zázrak. Rybári predali svoje člny a zaviazali sa bankárom. Z malého ostrovného národa sa v krátkom čase stal jeden zo svetových finančných obrov.
Keď domčekom z karát zatriasol chladný dych krízy, islandské banky neboli schopné refinancovať svoj dlh, ktorý v tom čase dosiahol šesťnásobok HDP. Islandský model riešenia krízy sa v tomto bode začal uberať iným smerom ako v Európe a Amerike. Európska komisia schválila štátnu podporu na záchranu bánk na roky 2008 až 2011 vo výške 4500 miliárd eur, čo zodpovedá 37 percent HDP v EÚ. Islandská vláda sa ale rozhodla, že chamtivosť finančných inštitúcií nezaplatia občania, banky na pokraji kolapsu nezačala zachraňovať, ich dlhy neznárodnili, ale dali ich pod nútenú správu. Za úspory islandskej populácie sa zaručil štát, ktorý ale odmietol plniť svoje záväzky voči medzinárodným investorov, čo samozrejme viedlo k diplomatickým treniciam.
Vláda sa ale musela vysporiadať aj s vnútorným problémom. Okrem bánk mali aj obyvatelia krajiny vo veľkej miere "nabraté" úvery v cudzej mene. To spôsobilo veľký problém vzhľadom k znehodnoteniu islandskej koruny. Banky, ktoré boli z časti pod kontrolou štátu, odpustili od roku 2009 rezidenčné dlhy vo výške 6 100 000 dolárov. V prípade úverov na bývanie, limitovali dlžoby na maximálne 110 percent hodnoty nehnuteľnosti. Najvyšší súd v júni 2010 uznal, že úvery v cudzej mene sú nelegálne, tým pádom sa už domácnosti do budúcnosti nemuseli viac obávať dodatočných nákladov vyplývajúcich zo straty hodnoty islandskej koruny.
Islandský model krízového riadenia je ilustráciou pre európskych politikov, ktorí stále nechápu, že ku kríze sa dá pristupovať aj inak ako cez záchranné balíčky určené pre finančné inštitúcie. Namiesto ratovania bánk sa peniaze daňových poplatníkov vynaložili na ochranu sociálneho systému, do vzdelania. Podľa niektorých odborníkov sa takéto hrubé zaobchádzanie s finančnými inštitúciami odrazí na prílive kapitálu, keď sa obmedzenia skončia. Tieto názory sa podarilo dementovať, keď vláda od roku 2008 uskutočnila dve úspešné dlhopisové aukcie.
Z tohtoročného rozpočtu Islanu pôjde 43 percent ministerstvu sociálnych vecí. To je zhruba toľko, čo pored krízou. Podľa miestnych odborníkov sú preto dobré vyhliadky na rast krajiny. OECD očakáva rast 2,7 percenta HDP v roku 2014, zatiaľ čo priemer členských krajín organizácie môže byť iba 2,3 percenta. Okrem vzdelávania a zdravotnej starostlivosti je teraz na programe obnovenie spustošenej kúpnej sily obyvateľstva.
Islandský premiér Sigmundur David Gunnlaugsson tvrdí, že hlavným cieľom vlády je zachovanie sociálno – politickej stability, čo bude lákať investorov, narastie počet pracovných miest, zvýšia sa príjmy a bude sa aj naďalej dať udržať sociálny štát. Island, kde na začiatku roka 2010 dosiahla miera nezamestnanosti svoj vrchol deväť percent, dnes má 4,4 percentá obyvateľstva bez práce. Spokojní však niesú, hranicu chcú ešte stlačiť na dve percentá. V krajinách ako napríklad Španielsko alebo Írsko, kde vynaložili na rekapitalizáciu finančných inštitúcií desiatky miliárd eur, by boli radi, ak by ich údaje o nezamestnanosti dosiahli hoci aj dvojnásobok Islandu. Eurozóna totiž na konci minulého roka dosiahla mieru nezamestnanosti na úrovni 12,1 percenta.
Veritelia skrachovaných bánk, najmä hedžové fondy, sa ešte snažia získať späť svoje stratené investície, ale MMF a mnoho odborníkov, vrátane profesora Paula Krugmana, nositeľa Nobelovej ceny, súhlasia s islandským prístupom. Krugman nedávno varoval severské krajiny, ako napríklad Dánsko, aby sa vyhli snahám o zlepšenie konkurencieschopnosti svojich ekonomík na úkor sociálnych výdavkov. "Rast a štátna podpora idú ruka v ruke," argumentuje Krugman. Švédska vláda už niekoľkokrát dvihla daň z príjmov, preto sa očakáva, že v tohtoročných voľbách už úspech mať nebude.
