oPeniazoch.sk, MTI,ČTK
Zarážajúce údaje publikovala jedna z najväčších medzinárodných organizácií bojujúcich proti chudobe, Oxfam. Najnovšie údaje ukazujú, že 85 najbohatších ľudí sveta má taký majetok, ako 3,5 miliardy najchudobnejších.
Až nereálne obrovské bohatstvo sa sústreďuje v rukách 85 najbohatších ľudí sveta, vyplýva to zo štúdie „Working for the few“ čo znamená "Pracovať za málo," ktorá bola vydaná pred každoročným svetovým hospodárskym fórom vo švajčiarskom Davose. Nie náhodou sa pravidelne zverejňuje niekoľko dní pred Svetové ekonomickým fórom, ktorého sa zúčastňujú politickí a hospodárski lídri sveta. Oxfam si kladie za cieľ zvýšiť povedomie o možnostiach globálnej nerovnosti a chudoby, a upozorniť na nastávajúce problémy.
Podľa agentúry AFP, ktorá cituje zo správy, polovicu všetkého bohatstva vo svete drží jediné percento obyvateľstva, ktorého príjmy v rokoch 1980 až 2012 ešte vzrástli v 24 z 26 sledovaných krajín. 70 percent obyvateľstva sveta žije v krajinách, v ktorých ekonomická nerovnosť v posledných troch desiatkach rokov nepretržite narastala.
Majetok percenta najbohatších ľudí v Číne, v Portugalsku alebo v Spojených štátoch sa od roku 1980 zdvojnásobil. Aj v krajinách považovaných za viac rovnostárske, ako je Švédsko a Nórsko, sa podiel príjmov jedného percenta najbohatších zvýšil o viac než 50 percent.
Podľa Oxfamu prehlbovaniu nerovností je do značnej miery zapríčinené finančnou dereguláciou, neprehľadnými daňovými systémami a pravidlami uľahčujúcimi daňové úniky. Spôsobené je to bohatou mocenskú elitou, ktorá slúži hlavne svojim vlastným záujmom. Organizácia zároveň vyjadrila obavy, že bez primeraných protiopatrení bude ideál rovnosti príležitostí už len preludom.
Podľa správy sa vlani „urodilo“ 210 nových dolárových miliardárov, čo znamená, že na Zemi žije už 1426 ľudí, ktorí majú najmenej jednu miliardu dolárov. Štúdia zistila, že obrovská koncentrácia hospodárskych zdrojov ohrozuje politické aj ekonomické systémy a stupňuje sociálne napätie.
10 percent obyvateľov EÚ je vo vážnych finančných ťažkostiach
Takmer štvrtinu obyvateľstva Európskej únie, 124.500.000 ľudí, bolo v roku 2012 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v roku 2012, zverejnil údaje štatistický úrad EÚ Eurostat.
Trend je rastúci, pretože zatiaľ čo v roku 2012 predstavovala táto vrstva 24,8 percenta spoločnosti, v roku 2011 to bolo 24,3 % a v roku 2008 iba 23,7 percenta. Zníženie rizika chudoby alebo vylúčenia ľudí zo spoločnosti je kľúčovým prvkom stratégia EÚ "Európa 2020".
Najvyšší podiel ľudí, ktorým hrozí riziko sociálneho vylúčenia alebo chudoby nájdeme v Bulharsku (49,3 percenta),nasleduje Rumunsko (41,7), Lotyšsko (36,6), Grécko (34,6), Litva (32,5), Maďarsko (32,4), Chorvátsko (32,3), Taliansko (29,9), Španielsko (28,2), Cyprus (27,1), Poľsko (26,7), Portugalsko (25,3),Veľká Británia (24,1), Estónsko (23,4), Malta (22,2), Belgicko (21,6), Slovensko (20,5), Nemecko a Slovinsko (19,6 ), Francúzsko (19,1), Dánsko (19,0), Luxembursku (18,4), Švédsko (18,2), Fínsko (17,2), Česká republika (15,4) a Holandsko (15,0). Údaje z Rakúska a Írska nie sú k dispozícii, v roku 2011 dosiahla miera chudoby v Rakúsku 16,9 percenta, to bol piaty najnižší údaj v EÚ.
10 percent obyvateľov EÚ je vo vážnych finančných problémoch, ktoré im obmedzujú životné podmienky. To napríklad znamená, že si nedokáže zaplatiť svoje účty, nemá na kúrenie, alebo si nemôže dovoliť týždennú dovolenku každý rok. V Bulharsku sa podiel tejto skupiny (44 percent) a v Rumunsku (30 %), zatiaľ čo v Luxembursku a Švédsku len jedno percento obyvateľstva.
Rekordných 202 miliónov ľudí bez práce
V minulom roku pribudlo na celom svete päť miliónov ľudí bez práce, ich celkový počet dosiahol rekordných 202 miliónov. Vyplýva to zo správy Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ktorá zároveň varovala, že tento nárast bude v najbližších rokoch pokračovať.
Medzinárodná organizácia práce očakáva, že do roku 2018 sa počet ľudí, ktorí prídu o prácu alebo nebudú schopní si prácu nájsť, sa zvýši o ďalších 13 miliónov. Ročne by malo vzniknúť okolo 40 miliónov nových pracovných miest, na pracovný trh však každoročne vstúpi až 42,6 milióna nových ľudí.
Najviac postihnutí nezamestnanosťou sú mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov. Tých bolo vlani bez práce 74,5 milióna, o milión viac než predvlani, a miera nezamestnanosti v tejto kategórii predstavovala 13,1 percenta, informovala agentúra ANSA.
Najväčší podiel na raste počtu nových nezamestnaných mala východná a južná Ázia. Oba regióny mali na celkovom počte nových nezamestnaných podiel viac ako 45 percent. Nasledovali subsaharská Afrika a Európa. Naopak najmenej nových nezamestnaných bolo v Latinskej Amerike, a to necelých 50 000.
Počas krízy miera nezamestnanosti dosiahla najvyššiu úroveň v roku 2009, kedy predstavovala 6,21 percenta. Predvlani sa znížila na 5,93 percenta.
