oPeniazoch.sk, nber.org Foto:TASR
V Európe padajú rekordy v nezamestnanosti, preto sa logicky natíska otázka, kto je uprednostňovaný, ak ide o obsadenie pracovného miesta.
Rand Ghayad, ekonóm Boston Fed, pred časom vyskúšal zaujímavý experiment. Tisícky životopisov poslal na aktuálne uverejnené inzeráty ponúkajúce pracovné príležitosti. Vymyslené životopisy sa líšili nielen v skúsenostiach, vzdelaní, či veku, ale čo je najdôležitejšie, každý fiktívny uchádzač bol bez práce rôzne dlhé časové obdobie. Zjednodušený graf ukazuje, že kým 16 percent krátkodobo nezamestnaných pozvali na pracovný pohovor bez problémov, v prípade dlhodobo nezamestnaných, čo znamená viac ako šesť mesiacov doma, takúto šancu dostali asi len 3 percentá kandidátov.
Výsledok je dozaista sklamaním, ukazuje skutočnosť, že ak sa niekto dostane do dlhodobej pasce nezamestnanosti, potom je už veľmi ťažké sa z nej dostať. Vlády jednotlivých krajín sa s týmto problémom musia popasovať, pretože ak sa niekto stane dlhodobo nezamestnaným, môže počas niekoľko rokov trvajúcej krízy úplne stratiť pracovné návyky a vypadnúť z pracovného trhu. A to nie je jediný dôvod.
Ďalšia štúdia ukázala, že nezamestnaní strácajú hodnotu svojej pracovnej sily podľa toho, ako dlho sú bez práce.
Ekonómovia Johannes F. Schmieder, Till M. von Wachter a Stefan Bendere si na mušku vzali nemecký trh. Prišli k záveru, že čím je niekto dlhšie nezamestnaný, tým menej môže očakávať na výplatnej páske, ak sa mu konečne podarí prácu nájsť. Podľa ich výpočtov každý mesiac na podpore v nezamestnanosti znižuje výšku budúcej výplaty o 0,8 percenta.
Dlhodobá nezamestnanosť je tak zničujúca na dvoch frontoch: z mesiaca na mesiac klesá šanca na získanie zamestnania a na druhej strane každým dňom padá aj výška potenciálne získaného platu. Niet divu, že väčšina odborníkov si myslí, že štát by mal skutočne pomôcť v problémoch dlhodobej nezamestnanosti. A a to nielen z pohľadu jednotlivcov, ale aj z dôvodu, že dlhodobá nezamestnanosť negatívne vplýva na celkovú ekonomiku. V tejto pasci totiž bez vonkajšej pomoci môže uviaznuť značná časť pracovného trhu. Pre dlhodobo nezamestnaných tak zostáva pomocná ruka od štátu vo forme rôznych programov verejnoprospešných prác, ku ktorým by sa mali na strane zamestnávateľov pridať daňové stimuly.
