oPeniazoch.sk, ČTK Foto:TASR
Každý Nór je vďaka nórskemu štátnemu ropnému fondu teoreticky milionárom. Počítadlo na stránkach nórskej centrálnej banky, ktorá fond spravuje, ukazuje, že vo fonde je už 5,11 bilióna nórskych korún. Nórsko má podľa posledných oficiálnych odhadov 5,096.300 obyvateľov, na každého obyvateľa tak pripadá viac ako milión nórskych korún.
Je to vôbec prvýkrát, kedy fond dosiahol hranicu milióna na obyvateľa, uviedol hovorca banky Thomas Sevang. Nórsky ropný fond je najväčším štátnym investičným fondom na svete. Fond spravuje a investuje prebytky príjmov z predaja ropy a plynu, aby zabránil prehriatiu nórskej ekonomiky. Vlastní zhruba jedno percento svetových akcií, ale aj dlhopisy a reality od Londýna po Boston. "Hodnota kolíše podľa úspechov a neúspechov svetových akciových trhov. Počas krízy na svetových finančných trhoch na jeseň 2008 sa fond hlboko prepadol aj kvôli investíciám do inštitúcií poskytujúcich pôžičky, ako je napr Freddie Mac v USA, ktoré zabředly do obrovských problémov," podotkol denník Financial Times.
Bežní Nóri však nemajú prístup k týmto peniazom a nemôžu ich utrácať. Peniaze vo fonde sú určené na horšie časy a pre budúce generácie a majú krajinu ochrániť pred prípadným nečakaným výkyvom cien ropy a plynu. Vláda smie ročne minúť štyri percentá financií vo fonde, čo je o niečo viac, ako je ročná návratnosť investícií.
Hoci Nórsko prevažnú časť obrovských ziskov z predaja ropy a plynu ukladá do fondu, príjmy krajiny sú aj tak vysoké a to podľa niektorých analytikov prispieva k tomu, že štát sa zdráha uskutočniť reformy alebo znížiť dotácie, ktoré sú inde nemysliteľné. Vďaka poľnohospodárskym dotáciám môžu napríklad v polárnych oblastiach chovať dojnice vo vykurovaných kravínoch. Podľa niektorých názorov bohatstvo krajiny prispieva aj k tomu, že sa nájdu aj takí Nóri, ktorým sa nechce pracovať. "Jeden z piatich ľudí v produktívnom veku má namiesto práce nejakú formu sociálnej podpory," upozornil hlavný ekonóm DNB Markets Oeystein Doerum. Oficiálna miera nezamestnanosti v krajine pritom dosahuje len 3,3 percenta.
Fond sa však ocitol pod paľbou kritiky, pretože sa údajne nedržal vlastných prísnych smerníc a investoval aj do neetických odvetví. "Manažéri majú čo vysvetľovať, pretože peniaze vložili aj do tabakového alebo zbrojného priemyslu a tiež do firmy produkujúcej jed, ktorý kati v popravovacích celách vstrekujú do žíl odsúdencom na trest smrti," upozornil denník Henk Brentsen z nórskej pobočky Transparency International.
Ďalšie hlasy varujú , že krajina fjordov sa upína k bohatstvu z ťažobných plošín až neprimerane a že nechala zbytočne zakrpatieť ďalšie svoje priemyselné odvetvia."Až príliš sa najmä v ostatných desiatich rokoch zakorenil názor, že peniaze z ropy prebijú všetko. A to je zlé," uzavrel denník Aftonbladet.
Nórsko je siedmym najväčším vývozcom ropy na svete. Výška sumy peňazí vo fonde teraz zodpovedá 183 percentám vlaňajšieho hrubého domáceho produktu krajiny. Do roku 2030 fond narastie na 220 percent HDP.
– Nórsko sa v roku 1975 zmenilo z dovozcu na vývozcu ropy
– V rebríčku najväčších exportérov plynu je na tretej, v rope na ôsmej priečke
– Z údajov Nórskeho štatistického úradu vyplýva , že ropa a plyn sa podieľajú na viac než 20 percentách HDP a ich vývoz zabezpečuje viac ako polovicu celkového exportu krajiny
– Produkcia oboch komodít v Nórsku napriek tomu tvorí len niečo cez tri percentá svetovej výroby
– Škandinávske kráľovstvo produkuje asi 1,45 milióna barelov ropy denne, zatiaľ čo spotreba len v USA je 19 až 20 miliónov barelov
– Ropný a plynárenský priemysel priamo a nepriamo zamestnáva vyše 200 tisíc ľudí
