oPeniazoch.sk, WSJ Foto:SITA
Globálne vyšetrovanie údajnej manipulácie na devízových trhoch odhalilo dôkazy tajných dohôd medzi obchodníkmi s cieľom maximalizovať zisky a minimalizovať straty. S odvolaním sa na zdroje oboznámené s vyšetrovaním to napísal server amerického ekonomického denníka The Wall Street Journal.
Dôkazy podľa denníka zrejme ukazujú, že obchodníci z rôznych bánk zdieľali informácie o obchodných pokynoch klientov a dohovárali sa na postupe pri vlastných obchodoch. Tieto dôkazy predstavujú významný obrat vo vyšetrovaní. Rada predstaviteľov bankového sektora totiž donedávna tvrdila, že dôkazy praktík založených na tajných dohodách na devízových trhoch nezaznamenala.
Globálne vyšetrovanie odštartoval švajčiarsky regulátor finančného sektora Finma. Ten začiatkom októbra oznámil, že vyšetruje niekoľko švajčiarskych bánk, ktoré podozrieva z manipulácie s devízovými kurzami. Do vyšetrovania sa zapojili aj úrady z Európskej únie a Spojených štátov.
Na devízových trhoch sa denne zobchoduje v prepočte 5,3 bilióna amerických dolárov. Zdroj Reuters v októbri uviedol, že FBI, ktorá sa tiež zaoberá kauzou zmanipulovaných sadzieb Libor, je v tejto veci v úvodných fázach vyšetrovania. Podobné interné vyšetrovanie podľa zdroja spúšťa tiež americká Commodity Futures Trading Commision (CTFC).
Devízový trh je najväčším trhom v rámci finančného systému a pritom jedným z najmenej regulovaných. Väčšina obchodov sa odohráva mimo burzu. Podľa obchodníkov s devízami nie je žiadnym prekvapením, že sa obchodníci snažia zarobiť na tom, že dopredu poznajú podrobnosti o objednávkach klientov. Vzhľadom na veľkosť trhu by však podľa nich bolo manipulovanie s kurzami veľmi ťažké, ak by obchodník nemal mimoriadne veľkú objednávku alebo ak by neobchodoval s dvoma málo obchodovanými menami.
Európska komisia začiatkom tohto mesiaca vymerala šiestim európskym a americkým finančným spoločnostiam rekordnú úhrnnú pokutu vo výške 1,71 miliardy eur za manipuláciu, ktoré sa ich obchodníci dopúšťali s kľúčovou londýnskou medzibankovou úrokovou sadzbou LIBOR a jej obdobou pre eurozónu EURIBOR.
Po októbrovom rozvírení špekulácií okolo devízových manipulácií prišiel s vyhlásením nemecký regulátor BaFin. Podľa hovorcu Bena Fischera "teraz nie je dôvod k auditu ktorejkoľvek z nemeckých bánk v spojení s potenciálnymi menovými manipuláciami". Švajčiarsky regulátor v októbri uviedol, že pri vyšetrovaní spolupracuje aj so zahraničnými úradmi, pretože prípad by sa mohol týkať radu bánk po celom svete. Mená finančných ústavov však regulátor neposkytol. Britský regulátor podobné podozrenie vyslovil už v júni.
