oPeniazoch.sk, ČTK Foto:SITA
Dohodu nad mechanizmom, ktorý by mal v budúcnosti pomôcť európskym bankám v problémoch pri čo najmenšom využívaní peňazí európskych daňových poplatníkov, v noci na dnes po viac ako dvanástich hodinách rokovania dosiahli ministri financií členských krajín EÚ.
Významný pilier vznikajúcej bankovej únie tak získal jasnú podobu až tesne pred európskym summitom, na ktorom lídri krajín EÚ dosiahnutý kompromis potvrdia. V jadre dohodnutého mechanizmu označovaného ako SRM (Single Resolution Mechanism) je jednotný fond, ktorý v priebehu desiatich rokov naplnia európske banky na 55 miliárd eur.
Eurokomisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier na tlačovej konferencii po rokovaní poznamenal, že do európskeho finančného sektora dohoda zavádza revolučné zmeny. "Daňoví poplatníci už nebudú platiť účet, keď banky urobia chybu. Končí éra masívnych štátnych záchran," vyhlásil.
Definitívnu podobu tak dostáva významný pilier bankovej únie, ktorý ale "naskočí" až potom, čo bude budúci rok spustený jednotný bankový dohľad Európskej centrálnej banky. Priamo sa budú oba mechanizmy týkať asi 130 veľkých bánk eurozóny, ktoré však predstavujú okolo 85 percent európskeho bankového sektora. V spolupráci s národnými orgánmi dohľadu však bude môcť systém dosiahnuť aj na ostatné banky.
Aby bolo možné dosiahnuť dohodu, bolo potrebné vyriešiť rozpor medzi odmietaním Nemecka meniť kvôli SRM základné únijné zmluvy a tlakom predovšetkým južných krajín na rýchle zriadenie spoločného fondu. Kompromisom je pomerne komplikovaný systém "národných obálok" v rámci fondu, ktoré sa budú po desať rokov každý rok vždy o ďalšiu desatinu pootvárať k prípadnému spoločnému použitiu.
Pravidlá fungovania fondu upraví medzivládna zmluva práve preto, aby sa nemuseli meniť únijné zmluvy. Zmienený medzivládny dokument by mal byť dohodnutý do 1. marca 2014, dohoda bude ešte podliehať vnútornej politickej debate v členských krajinách a obvyklému ratifikačného procesu.
Keď o veci pred časom rokovali ministri krajín platiacich eurom, dosiahli kompromis o využití peňazí z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktoré sú určené na pomoc štátom eurozóny. Do doby naplnenia fondu by bolo možné potrebné financie získať dodatočným zdanením bánk či podľa pravidiel o štátnej pomoci prostredníctvom ESM ako pôžičky štátu. Záchranná sieť po naplnení fondu je zatiaľ definovaná len všeobecne, predpoklad je, že fond bude môcť získavať prípadné dodatočné financie napríklad pôžičkami na finančných trhoch. V oboch prípadoch by pohľadávky museli potom splácať bankové domy.
Veľké spory sa viedli aj o rozhodovacie mechanizmy vo výbore fondu, kde okrem národných zástupcov budú rozhodovať hlasy odborníkov. Dohoda počíta so zapojením Európskej komisie a v prípade rozdielnych názorov by potom definitívne slovo mali členské krajiny. Pre malé štáty by bolo dôležité zachovanie zodpovedajúcich pomerov medzi tými krajinami, kde majú banky svoje centrá, a medzi krajinami, kde majú vlastné pobočky. Kompromis zdôrazňuje rovné postavenie krajín, ktoré sa bankovej únie zúčastňujú, a tých, ktoré zatiaľ v mechanizme nie sú.
Problém s mechanizmom mali dlhú dobu Briti, ktorí so svojou účasťou v bankovej únii nepočítajú. Londýn žiadal záruky, že prípadné pokuty a náhrady škôd v súvislosti s rozhodnutiami v rámci mechanizmu nebudú platené z rozpočtu Únie, ako je teraz v podobných prípadoch obvyklé.
Na miesta tak teraz zapadajú jednotlivé mozaiky budúcej bankovej únie, mnohokrát pôvodne vymyslených bez zámeru budúceho širšieho zapojenia do seba. Štáty EÚ budú musieť vytvoriť národné záchranné siete, ktoré naplnia banky do výšky približne percenta poistených vkladov. Pri riešení bankovej krízy majú byť po roku 2016 v prvom rade "spálené" peniaze akcionárov banky a jej veriteľov, potom by podľa pravidiel o štátnej pomoci vstupovali do hry národné záchranné siete. Tieto národné mechanizmy sa ale v priebehu desaťročí stanú, ak sa krajina pripojí k bankovej únii, súčasťou spoločného fondu v rámci mechanizmu SRM. Ako posledná obranná línia potom majú slúžiť práve peniaze zo spoločného fondu.
