oPeniazoch.sk, ČTK Foto:SITA
Ministrom financií členských krajín EÚ sa v utorok a v noci na stredu nepodarilo dosiahnuť konečnú dohodu o podobe niektorých častí budovanej bankovej únie, tvrdia však, že sú na dobrej ceste. Znovu sa tak budú musieť zísť budúcu stredu, deň pred európskym summitom, ktorý by mal mať vo veci posledné slovo.
Dosiahnuté predbežné "politické porozumenie" však počíta okrem iného s tým, že bude potrebná nová medzivládna zmluva, ktorá upraví vzťahy medzi národnými záchrannými fondmi a postupne sa naplňujúcim spoločným fondom na pomoc bankám.
Posledný prejednávaný kompromis týkajúci sa jednotného rezolučného mechanizmu (SRM), teda inštrumentu, ktorý má pomáhať bankám z ťažkostí, počíta okrem iného po roku 2016 s postupne sa znižujúcou úlohou národných fondov. Ich úlohou by bolo so zvyšujúcou intenzitou po desať rokov podporovať spoločný fond. Každý rok by do neho bola prevedená desatina z národných fondov, ktoré majú podľa teraz podľa europarlamentom prejednávanej smernice o krízovom riadení (BRRD) naplniť samotné banky. Po desiatich rokoch, teda v roku 2026, by bol spoločný peňažné balík naplnený a úlohu národných fondov by úplne prevzal.
Ministri dlhšiu dobu zložito hľadali kompromis medzi požiadavkou niektorých, predovšetkým južných krajín únie na rýchly vznik spoločného rezolučného fondu a sietí spolupracujúcich národných fondov, ktorú presadzovalo napríklad Nemecko. "Sme na dobrej ceste k dohode," povedal okolo polnoci novinárom po jednom z kôl rokovaní nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
Definitívna dohoda ale aj po približne 15 hodín trvajúcom rokovaní stále chýba napríklad vo veci rozhodovania vo výbore tohto fondu, čo je téma, ktorá je dôležitá pre menšie krajiny. Výbor má mať pritom kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o budúcnosti bánk v mechanizme. Ten sa primárne týka približne 130 základných európskych bánk, ktoré budú od budúceho roka podliehať jednotnému bankovému dohľadu. Za určitých podmienok však bude mať dosah aj na ďalšie bankové domy. Podľa kompromisnej dohody by mal výbor fondu svoje riešenia navrhovať Európskej komisii, v prípade ich sporu by rozhodujúce slovo mali mať členské krajiny.
Mechanizmom SRM chce EÚ rozťať "začarovaný kruh" medzi bankami a štátnymi financiami, zabezpečiť rozdelenie nákladov na ich záchranu a prípadne rozhodnúť o ich konci. Skeptici však pripomínajú, že hoci desať rokov po vzniku by mal spoločný fond mať medzi 50 a 60 miliardami eur, nemusia tieto peniaze stačiť. Len na záchranu španielskeho bankového sektora bolo vyčlenených 40 miliárd eur a nie je zatiaľ jasné, ako bude vyzerať záchranná sieť v prípade vyčerpania spoločného fondu SRM.
„Je to mimoriadne zložité technicky, právne, finančne aj politicky. V zásade sa dotýka aj témy, kam sa EÚ a Európa ako taká budú v budúcnosti uberať, " povedal pre ČTK a Český rozhlas v noci po rokovaní český veľvyslanec pri EÚ Martin Povejšil. Diplomati teraz podľa neho majú týždeň do stredy 18. decembra na dotiahnutie dohody a jej prevedenie do právneho jazyka.
