oPeniazoch.sk, Natixis Foto:SITA
Mnoho analytikov sa domnieva, že kurz eura je v súčasnej dobe mimoriadne silný a že v reálnom vyjadrení je táto mena nadhodnotená. Možno súčasný kurz eura niečím vysvetliť?
Silný kurz by mal odrážať očakávaný rast, výhľad týkajúci sa monetárnej politiky v eurozóne a v Spojených štátoch, slabý pokrok v inštitucionálnych reformách v eurozóne, stav verejných financií v krajinách tejto menovej únie, riziká inflácie a ďalšie faktory.
Súčasnú situáciu môžeme pravdepodobne vysvetliť nasledujúcim. U krajín na periférii eurozóny boli eliminované vonkajšie deficity, eurozóna ako celok potom dosahuje vonkajších prebytkov. Investori z krajín mimo eurozóny držia takmer výhradne dlhopisy krajín jadra menovej únie. Ani zhoršenie krízy tak so sebou neprináša pokles nákupov týchto dlhopisov a odchod zahraničných investorov mimo eurozóny. Trhy tiež čakajú, že ECB neprikročí ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Ak by teda euro malo silne oslabiť, muselo by buď dôjsť ku zdieľaniu dlhu krajín eurozóny, čo je teraz veľmi nepravdepodobné. Alebo by ECB musela prikročiť ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu so silným rastom peňažnej ponuky.
Tabuľka zhŕňa podiel jednotlivých skupín investorov, ktorí držia vládne dlhopisy jednotlivých krajín eurozóny. V prípade Rakúska držia 17 % dlhopisov domáci investori, 57 % investori zo zvyšku eurozóny a 26 % držia investori mimo eurozóny. Títo investori sa zameriavajú najmä na Fínsko (45 % z celkového objemu dlhopisov), Francúzsko a Nemecko (u oboch 34 % dlhopisov). Na minimum sa naopak znížili investície do dlhopisov španielskych (7 % celkového objemu), dlhopisov portugalských (9 %), talianskych (8 %) a gréckych (8 %). V týchto krajinách naopak držia veľký podiel investori domáci, v Španielsku je to až 72 % a v Taliansku 65 % celkového objemu dlhopisov.
Investori mimo eurozóny sa tak orientujú na kvalitné vládne dlhopisy a svoje investície ďalej navyšujú. K tomu sa pridáva prudké zlepšenie obchodnej bilancie celej eurozóny a výsledkom je silný kurz eura. Situáciu by mohlo otočiť len spomínané zdieľanie dlhov krajín eurozóny, ktoré by poškodilo dôveryhodnosť krajín jadra a kvalitu ich dlhopisov. Takáto zmena ale momentálne nie je pravdepodobná. To isté platí o tom, že by ECB mohla rozbehnúť program kvantitatívneho uvoľňovania, ktorý by mal za následok aj oslabenie kurzu eura.
