oPeniazoch.sk, TASR
Ministri financií EÚ (Ecofin) sa dnes v Bruseli dohodli na kompromise ohľadom vzniku jednotného rezolučného fondu na celoeurópskej úrovni. Ako uviedol minister financií Českej republiky Jan Fischer, sú náznaky, že jednotný rezolučný fond bude samostatne fungovať po roku 2025. Dovtedy sa bude postupne vytvárať a koexistovať so sieťou národných rezolučných fondov.
Fischer priznal, že národné delegácie na Ecofine netrpezlivo čakali správy z berlínskeho stretnutia, kde dnes rokovali ministri vybraných veľkých členských štátov eurozóny (Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Taliansko) s Európskou komisiou (EK). Po vypočutí správy z Berlína ministri na Ecofine dosiahli určitý názorový posun.
„Zdá sa, že na stole máme kompromis, ktorý spojí existenciu jednotného rezolučného fondu a národných rezolučných fondov a určí spôsob spolužitia oboch systémov,“ uviedol Fischer.
Podľa jeho slov by jednotný európsky rezolučný fond mal vznikať postupne, prelievaním zdrojov z národných rezolučných fondov do jednotného, ktorý bude dokončený a naplnený v roku 2025 a odvtedy bude fungovať ako jediný záchranný mechanizmus tohto druhu. Národné rezolučné fondy, v štátoch kde už boli alebo kde budú vytvorené, po tomto dátume zaniknú.
Podľa návrhu Európskej komisie jednotný rezolučný fond bude mať kapitálové zdroje vo výške okolo 50 až 55 miliárd eur.
Fischer dodal, že ide o kompromis medzi členskými krajinami únie, najmä tie z juhu Európy, ktoré presadzovali rýchle zavedenie jednotného rezolučného fondu a tými krajinami, prevažne zo severu Európy, ktoré lobovali za sieť národných záchranných fondov.
Z hľadiska vytvárania systému záchranných sietí v prípade ohrozenia bánk, podľa Fischera stále platí scenár, že na ich záchranu sa najskôr použije súkromný kapitál a až nakoniec, v mimoriadnych prípadoch by sa siahli na verejné zdroje, čiže na peniaze daňových poplatníkov. To je podľa jeho slov prijateľný variant pre ČR.
Ministri financií EÚ debatovali aj o právnom nastavení vznikajúceho systému, pričom veľmi dôležité sa javí nastavenie rozhodovacieho mechanizmu.
Ide o rozdelenie kompetencií jednotlivých strán v prípade krachujúcich bánk. Momentálny scenár predpokladá vytvorenie takzvaného rezolučného výboru, ktorý bude mať silné kompetencie a ktorý by mal byť zložený z predstaviteľov krajiny, v ktorej má banka sídlo, zo zástupcov dcérskych bánk v iných štátoch a odborníkov z predstavenstva predmetnej banky. Tento výbor odporučí scenár na riešenie krízy Európskej komisii a v prípade nedohody oboch „hráčov,“ posledné slovo bude mať Rada ministrov Ecofinu.
Fischer poznamenal, že detaily ohľadom tohto modelu sú stále predmetom diskusií, pričom krajiny ako ČR by preferovali v rezolučnom výbore viac nezávislých a technických expertov.
