oPeniazoch.sk, e15 Foto:SITA
Severný pól je súčasťou nášho územia, tvrdí Kanada. Vláda v Ottawe chce preukázať, že podmorský Lomonosovov chrbát neďaleko pólu je výbežkom amerického kontinentálneho šelfu a nie toho euroázijského, ako tvrdí Rusko. Sporná oblasť zrejme skrýva obrovské nerastné bohatstvo.
Kanada si zatiaľ nemôže byť istá, že svoj nárok dokáže podložiť vedeckými dôkazmi. Prieskum arktického morského dna ešte nie je dokončený, pripustil kanadský minister zahraničia John Baird. "Požiadali sme úrady a vedcov, aby podnikli potrebný výskum potvrdzujúci, že žiadosť o rozšírenie kontinentálneho šelfu v Arktíde, zahŕňa aj severný pól," uviedol minister.
Žiadosti o pripojenie šelfu na území štátu posudzuje Komisia pre hranice kontinentálneho šelfu OSN. Na tú sa so žiadosťou o zmenu hraníc v oblasti Arktídy chce budúci rok obrátiť aj Rusko. Ak komisia vyhovie Moskve, bude môcť Rusko využívať prírodné a nerastné bohatstvo oblasti do vzdialenosti až 350 námorných míľ (necelých 650 kilometrov) od svojich brehov. Dnes môže využívať výlučnú ekonomickú zónu siahajúcu do 200 námorných míľ od pobrežia.
Okrem výskumov Kanada svoj nárok opiera aj o to, že osada Alert ležiaca v provincii Nunavut, najsevernejšie položené trvalo obývané miesto na svete, je od pólu vzdialená len 817 kilometrov. Ešte bližšie sa nachádza ostrov Kaffenklubben patriaci ku Grónsku, ten ale nie je obývaný.
Kanadský nárok podporila tiež Leona Aglukkaq, kanadská predsedníčka Arktickej rady, združenia štátov pri brehoch Severného ľadového oceánu. "V podstate zakresľujeme poslednú časť hraníc Kanady, bránime našu suverenitu," vyhlásila.
O Arktídu a jej nerastné bohatstvo sa okrem Ruska a Kanady preťahujú ešte USA, Nórsko a Dánsko. Experti odhadujú, že v oblasti sa nachádza asi 13 percent doteraz neobjavených svetových zásob ropy a 30 percent svetových zásob zemného plynu. Postupujúce globálne otepľovanie pritom uľahčuje prístup do regiónu, čo priostruje spory o doposiaľ neutrálne územie.
Americké ministerstvo obrany v novembri predstavilo svoju prvú "Arktickú stratégiu". "Záplava záujmu o energetický prieskum (Arktídy) má potenciál zvýšiť napätie ohľadom ďalších otázok," povedal na bezpečnostnej konferencii v kanadskom Halifaxe minister obrany Chuck Hagel. Podľa neho môže riziko budúcich konfliktov znížiť jedine medzinárodná spolupráca.
V roku 2007 vyvolalo Rusko protesty Kanady a ďalších štátov, keď na severnom póle umiestnilo v hĺbke 4200 metrov svoju vlajku z titánu, čím demonštrovalo svoj nárok na územie
